Čo je kompostovanie

Bývate v rodinnom dome, máte záhradku a chceli by ste znížiť množstvo odpadu, ktoré vyhadzujete do kontajnera, získať kvalitné hnojivo a pomôcť tak sebe aj prírode? Ponúkame vám jedinečný, jednoduchý a overený spôsob, ako to urobiť.

Kompostovanie je spôsob, ako si môžeme svojpomocne vyrobiť z biologického odpadu kvalitný kompost – organické hnojivo, ktoré je ideálne pre pestovanie rastlín. Pomocou neho vrátime späť do pôdy živiny, ktoré sme z nej predtým pri pestovaní odobrali. 

Kompostovisko by nemalo chýbať v žiadnej modernej domácnosti!

Čo sa dá kompostovať

V podstate môžeme kompostovať všetky biologické odpady, ktoré vznikajú v domácnosti, záhrade, na poli alebo pri chove hospodárskych zvierat. Ideálna je mnohoraká zmes najrozličnejších materiálov, ktorú musíme vhodne upraviť (podrviť, posekať, zvlhčiť, atď.) a dobre premiešať. 

Z materiálov vhodných na kompostovanie nám môžu pri domácom kompostovaní spôsobiť ťažkosti iba zvyšky varených jedál, mliečne výrobky, mäso, kosti a ryby (lákajú zvieratá, skoro podliehajú skazeniu a potom nepríjemne zapáchajú). Preto ich dávame do kompostu iba v malých množstvách a zmiešavame ich s väčším množstvom suchého savého materiálu. Klíčivosť húževnatých burín a ich semien zničíme, ak ich necháme pred kompostovaním skvasiť v nádobe s vodou. V lete nám na to stačí cca 15 dní (kým sa na okraji nádoby neobjaví pena).

Dusíkaté materiály sú mäkké, zelené a šťavnaté. Sú to najmä zvyšky z čistenia ovocia a zeleniny, zvyšky jedál (okrem mäsa, rýb a mlieka), pokosená tráva, vypletá burina, hnoj a trus, čaj, kávová usadenina, znehodnotené potraviny, zhnité ovocie a zelenina, zvädnuté kvety a pod.

Uhlíkaté materiály sú tvrdé, hnedé a suché. Je to napríklad seno, slama, suché zvyšky z pestovania, konáre, štiepka, hobliny, piliny, lístie, ihličie, kukuričné klasy a stonky, papierové obrúsky a vreckovky, kartón, popol z dreva a pod.

Ak chceme kompostovať dobre, miešame rôzne druhy materiálov, hlavne mäkké, zelené a šťavnaté s tvrdými, hnedými a suchými.

Kde si založiť kompostovisko?

Kompostovisko si môžeme založiť na hociktorom mieste záhrady. Je však vhodné pri tom dodržať niektoré zásady a odporúčania. Zabezpečme: 

  • kontakt kompostovaného materiálu so zemou. Sprístupníme ho tak pôdnym organizmom (dážďovkám, roztočom, mikroorganizmom), ktoré ho rozkladajú;
  • aby donášková vzdialenosť ku kompostovisku nebola veľmi veľká, a aby bol okolo neho dostatočný priestor na manipuláciu s náradím;
  • spevnený podklad pracovného miesta (nie kompostoviska), ktorý umožní pohodlný prístup aj pri dlhodobejšom daždi;
  • aby kompostovisko nebolo vystavené priamemu slnku, silnému vetru (aby sa kompost nevysušoval) a ani dažďu (prílišné zamokrenie). Preto je vhodné, ak ho umiestnime do tieňa (pod strom, živý plot, atď.) a prikryjeme ho proti dažďu (geotextíliou, strieškou, atď.);
  • aby neprekážal susedom.
Kompostovisko by nemalo byť ďaleko, aby sa nám chcelo k nemu chodiť :)

Najpoužívanejšie spôsoby kompostovania

Najjednoduchším spôsobom je kompostovanie v hrobli (kope). Stačí, ak materiál upravíme, premiešame a uložíme do požadovaného tvaru. Tento spôsob sa používa hlavne tam, kde je dostatok priestoru a väčšie množstvo materiálu.

Druhým, estetickejším spôsobom je kompostovanie v zásobníkoch. Tie môžu byť z rôznych materiálov (drevo, plast, pletivo, kov, betón, kameň alebo ich kombinácie). Môžeme si ich kúpiť alebo svojpomocne vyrobiť napr. z odpadových materiálov (staré nepotrebné dosky, drevené a plastové palety, staré sudy, pletivo...).

Kompostovanie na kope je najjednoduchším spôsobom kompostovania.

Pravidlá správneho kompostovania

  • Kompostujeme iba upravený (posekaný, podrvený, nalámaný) materiál. Čím je menší, tým sa rýchlejšie rozloží.
  • Nazbierané materiály neukladáme do kompostoviska vo vrstvách, ale navzájom ich zmiešavame. Platí, že mäkké, zelené a šťavnaté materiály (dusíkaté) musíme zmiešavať s tvrdými, hnedými a suchými materiálmi (uhlíkatými).
  • Uhlíkaté materiály väčšinou vznikajú na záhrade v inom čase (od jesene do jari) ako dusíkaté materiály (od jari do jesene). Preto by sme si ich mali uskladniť a len postupne podľa potreby ich pridávať k vznikajúcim dusíkatým materiálom. 
  • Počas celého procesu kontrolujeme vlhkosť kompostu. 
  • Ak stlačíme dobre premiešaný materiál v dlani, nemala by nám spomedzi prstov vytekať voda (max. 2-3 kvapky). Keď dlaň otvoríme, materiál by mal zostať stlačený (nemal by sa rozsypať). Podľa potreby kompost dovlhčíme alebo pridáme suchý savý materiál. Pri vlhčení je vhodné kompost aj prekopať. Zabezpečíme tak prevlhčenie celého kompostu, nielen jeho vrchnej časti.
  • Aby kompostovací proces prebiehal správne, musíme zabezpečiť dostatočné prevzdušnenie kompostovaného materiálu (kompostovací proces nesmie smrdieť). To dosiahneme vytvorením dostatočného množstva otvorov na zásobníku a minimálne 1 až 2x ročne prekopávaním (prehadzovaním) kompostu. Prekopávanie výrazne urýchľuje rozklad.
  • Ak sme dobre založili kompostovaciu kopu, mala by nám pri dostatku materiálu (0,75 až 1m3) do 1-3 dní vystúpiť jej teplota na 40 až 60 °C. Táto teplota sa môže v komposte udržať niekoľko dní až týždňov. Pri poklese teploty je vhodné kompost prekopať, čím znovu naštartujeme proces rozkladu.
  • Kompostovaný materiál môžeme premiešavať s malým množstvom zeminy (nie je to však nevyhnutné). Jej váhový podiel by nemal byť väčší ako 10 %. Zemina obsahuje množstvo mikroorganizmov, ktoré napomáhajú rozkladným procesom; dokáže viazať vlhkosť a pomaly ju uvoľňovať do okolia; napomáha pri vzniku stabilnej drobnohrudkovitej zemitej štruktúry a výrazne dokáže viazať aj zápach.
  • Po dodržaní vyššie popísaných pravidiel môžeme kompost vyrobiť už za 3 až 6 mesiacov. Ak ich nedodržíme, doba kompostovania sa môže predlžiť na 1 až 2 roky.
  • Pred použitím kompost preosejme a nespracované časti vložíme do novej kopy. 

Čo s kompostom?

Do nádobky s vlhkým kompostom vysejeme semienka žeruchy siatej. Ak nám počas týždňa väčšina semien vyklíči, znamená to, že kompost už neobsahuje nijaké látky škodlivé pre rastliny a môžeme ho už použiť v záhrade. Intenzívne zelené klíčne lístky svedčia o vyzretom komposte, zatiaľ čo žlté alebo hnedé lístky o surovom. Ak vyklíči len málo semien, musí sa kompost podrobiť ešte ďalšiemu rozkladu. 

Vyzretý kompost je hnedej až tmavohnedej farby, drobnohrudkovitej štruktúry, nezapácha, ale vonia ako lesná pôda. Jeho prednosti sú v tom, že má schopnosť zadržiavať vodu, prevzdušňovať pôdu a obsahuje množstvo (podľa zloženia vstupných materiálov) výživných látok. Surový kompost aplikujeme na pôdu na jeseň. Vyzretý kompost môžeme aplikovať kedykoľvek a na akúkoľvek aplikáciu (výsev; výsadba priesad, krov, stromov; prihnojovanie; výmena pôdy v skleníkoch atď.) okrem kyslomilných rastlín (kompost má pH neutrálne). Kompost nikdy nezaorávame, len ho jemne zapravíme do zeme. Na dostatočné zásobenie pôdy živinami stačí pre väčšinu pestovaných rastlín 1 cm vrstva kompostu ročne. Potrebujeme k tomu 10 litrov kompostu na 1 m² pôdy. 

Kompost je ideálne prírodné hnojivo. Foto: pixabay.com

Kompostujme s humorom

Ďalšie informácie o kompostovaní

Téme kompostovania sa venuje stránka www.kompost.sk, kde nájdete množstvo informácií.

10 krokov na skompostovanie lístia (aj orechového)

19.11.2020

Na jeseň sa nejeden záhradkár hnevá na množstvo lísta a práce spojenej s jeho hrabaním, odvážaním a spracovaním. Sú aj takí, ktorí ho spaľujú na kope, hoci je to protizákonné a nebezpečné. Pritom líste je cenným zdrojom živín a výborným pomocníkom pre kompostovanie a teda výrobu toho najlepšieho prírodného hnojiva. Ako ho pre kompostovanie využiť čo najefektívnejšie?