elektroodpad

Elektronické zariadenia sú komplexné produkty s obsahom kovov, plastov, skla, keramiky a množstva chemických zlúčenín. Medzi najrizikovejšie patria:

Ťažké kovy

• Olovo (Pb) – používa sa v spájkach, CRT obrazovkách či kábloch. Poškodzuje nervový systém, obličky a spôsobuje vývojové poruchy u detí.

• Ortuť (Hg) – nachádza sa v žiarivkách, batériách a displejoch; spôsobuje neurologické poškodenia a poruchy motoriky.

• Kadmium (Cd) – súčasť batérií a polovodičov; je karcinogénne a kumuluje sa v obličkách a kostiach.

• Chróm (Cr VI) – používaný v antikoróznych vrstvách, môže vyvolať alergie, poškodenie dýchacích ciest a rakovinu pľúc.

Organické zlúčeniny

• Brómované retardéry horenia (BFRs) – zabraňujú horeniu plastov, ale pri spaľovaní vytvárajú dioxíny a furány, extrémne toxické látky ovplyvňujúce hormóny a imunitu.

• PVC (polyvinylchlorid) – uvoľňuje chlórované uhľovodíky a prispieva k tvorbe toxických plynov pri spaľovaní.

• Ftaláty a bisfenoly – používané v plastoch a lepidlách, pôsobia ako endokrinné disruptory, ktoré narúšajú hormonálny systém.

Ďalšie látky

Staršie alebo špeciálne zariadenia môžu obsahovať aj azbest, berýlium, nikel, niób či iné toxické prvky s karcinogénnym účinkom.

Toxické látky sa môžu dostať do prostredia viacerými spôsobmi:

• Spaľovanie káblov a plastov – bežná prax v neformálnych recyklačných zónach (napr. Ghana, Nigéria, India) uvoľňuje do vzduchu dioxíny, furány a jemné prachové častice (PM2.5).

• Skládkovanie elektroodpadu – rozklad plastov a korózia kovov vedie k únikom ťažkých kovov do pôdy a vôd.

• Neodborné rozoberanie a tavenie – pri absencii ochranných prostriedkov vzniká prach s vysokým obsahom olova a arzénu, ktorý sa šíri vetrom.

• Prenos cez potravový reťazec – kontaminácia pôdy a vôd spôsobuje hromadenie toxických látok v rastlinách, rybách a živočíchoch.

Týmto spôsobom sa elektroodpad stáva globálnym problémom – aj krajiny, ktoré ho neprodukujú vo veľkom množstve, môžu byť vystavené následkom.

Krátkodobé účinky: ľudia, ktorí manipulujú s e-odpadom bez ochrany, môžu trpieť:

• podráždením pokožky, očí a dýchacích ciest,

• bolesťami hlavy, závratmi, nevoľnosťou,

• akútnou otravou ťažkými kovmi.

Dlhodobé účinky - pri dlhšom vystavení sa zvyšuje riziko:

• poškodenia nervového systému (najmä u detí),

• oslabenej imunity a zníženej plodnosti,

• hormonálnych porúch,

• rakoviny pečene, pľúc a obličiek,

• spomaleného vývoja mozgu u detí vystavených olovu a ortuti.

Podľa správy WHO (Children and Digital Dumpsites, 2021) je viac ako 18 miliónov detí na svete vystavených priamemu riziku z elektroodpadu, často v neformálnych recyklačných centrách v Afrike a Ázii. [Zdroj]

Pôda a voda

Ťažké kovy a chemikálie z elektroodpadu prenikajú do pôdy, znižujú jej úrodnosť a kontaminujú podzemné vody. Dlhodobá kontaminácia pôdy kadmiom a olovom je v niektorých regiónoch trvalá a nevratná.

Ovzdušie

Spaľovanie plastov, káblov a dosiek plošných spojov uvoľňuje jemné prachové častice a toxické plyny. Tie prispievajú nielen k respiračným ochoreniam, ale aj ku klimatickým zmenám – napríklad CO₂ a metán vznikajúci pri rozklade.

Živočíchy a ekosystémy

Bioakumulácia ťažkých kovov vedie k úhynu rýb, vtákov a cicavcov. Dioxíny a furány môžu ovplyvniť reprodukciu a vývoj mláďat. Ekosystémy v okolí nelegálnych skládok elektroodpadu (napr. v Nigérii či Číne) sú dlhodobo narušené a niektoré druhy z týchto oblastí úplne vymizli. [Zdroj]

Klimatické dôsledky

Výroba a likvidácia elektroniky produkuje výrazné množstvo skleníkových plynov. Podľa IEA (2022) predstavujú zariadenia ICT viac ako 4 % celosvetových emisií CO₂, čo je viac než letecký priemysel. [Zdroj]

Aj v Európe, vrátane Slovenska, vznikajú environmentálne riziká, keď sa elektroodpad:

• mieša so zmesovým komunálnym odpadom,

• odovzdáva neovereným zberateľom,

• spaľuje v spaľovniach namiesto špecializovaných spracovateľov.

Spaľovne síce znižujú objem odpadu, ale nedokážu zneškodniť všetky toxické látky – tie často ostávajú v popolčeku alebo sa dostávajú do ovzdušia. Preto je z environmentálneho hľadiska najvhodnejšie predchádzať vzniku elektroodpadu a podporovať opätovné použitie zariadení.

• Pravidelná starostlivosť: Starajme sa o naše zariadenia – čistime ich, aktualizujme softvér a používajme ich správne, aby vydržali čo najdlhšie.
• Oprava namiesto výmeny: Opravme pokazené zariadenie namiesto toho, aby sme hneď kupovali nové.
• Zodpovedné používanie batérií: Dbajme na správne nabíjanie a skladovanie batérií, aby sme predĺžili ich životnosť a znížili riziko vzniku odpadu.
• Ochrana zariadení: Používajme kryty, obaly a ochranné sklá, aby sme predišli poškodeniam a zbytočným opravám.

• Darovanie alebo predaj: Darujme alebo predajme funkčné zariadenia, ktoré už nepotrebujeme – môžu slúžiť niekomu inému.
• Zber a recyklácia: Odovzdajme starú elektroniku na oficiálnych zberných miestach alebo počas zberových kampaní, nikdy ju nevyhadzujme do bežného odpadu.
• Komunitné zbierky: Zorganizujme vo svojom okolí spoločný zber elektroodpadu či batérií.

• Vypínanie zariadení: Vypínajme zariadenia, keď ich nepoužívame – šetríme energiu aj peniaze.
• Úsporné nastavenia: Používajme režim spánku, šetriče energie a ďalšie funkcie, ktoré znižujú spotrebu elektriny.
• Zodpovedné nabíjanie: Nenechávajme nabíjačky a zariadenia zapojené zbytočne dlho, aby sme šetrili energiu a chránili batérie.
• Sledovanie spotreby: Kontrolujme spotrebu našich zariadení a nahraďme staré modely úspornejšími, keď je to potrebné.

• Výber kvalitných produktov: Kupujme zariadenia, ktoré sú kvalitné, majú dlhšiu životnosť a dobrú podporu opráv.
• Podpora opraviteľnosti a recyklácie: Vyberajme si výrobky s certifikátmi alebo jasnými informáciami o opraviteľnosti a recyklovateľnosti.
• Menej je viac: Premyslime si, či nové zariadenie naozaj potrebujeme – odolajme tlaku módy a reklám.
• Zodpovedný nákup batérií a príslušenstva: Vyberajme dobíjateľné batérie a príslušenstvo s dlhšou životnosťou.
• Energetická trieda: Uprednostňujme produkty s vyššou energetickou účinnosťou a teda nižšou spotrebou. Energetická trieda býva zobrazená na energetickom štítku, od A po G, pričom A je najlepšia energetická účinnosť.
• Repasované produkty: Zvážme kúpu repasovaného produktu (napr. notebook, telefón) pred novým produktom. 

• Čistenie digitálneho priestoru: Mažme nepotrebné súbory, e-maily a aplikácie, aby sme znížili digitálnu spotrebu energie a úložiska.
• Zdieľanie a inšpirovanie: Podeľme sa o svoje skúsenosti, tipy a úspechy v predlžovaní životnosti elektroniky so svojím okolím a na sociálnych sieťach.
• Digitálne výzvy: Spustime online výzvy – napríklad „Týždeň bez kúpy elektroniky“ alebo súťaž o najkreatívnejšie využitie starého zariadenia.

• Zapájanie sa do kampaní: Pridajme sa k osvetovým aktivitám, zdieľajme informácie a šírme posolstvo o znižovaní e-odpadu.
• Inšpirovanie komunity: Povzbuďme rodinu, priateľov a známych, aby sa tiež zapojili – čím nás je viac, tým väčší rozdiel urobíme.
• Organizovanie prednášok a diskusií: Zorganizujme v našej komunite prednášku alebo premietanie dokumentu o e-odpade a spoločne hľadajme riešenia.
• Výstavka starých zariadení: Urobme malú výstavu starej elektroniky, aby sme ukázali, ako rýchlo sa zariadenia menia a prečo je potrebné hľadať trvalejšie riešenia.

• Opravárske stretnutia: Zorganizujme susedské „repair days“, kde si navzájom pomôžeme s opravami.
• Tvorivé využitie starých zariadení: Skúsme premeniť staré zariadenia alebo komponenty na umelecké diela, dekorácie či praktické predmety.
• Opravárske a tvorivé dielne: V komunitných dielňach, opravárňach či tzv. Repair Café sa môžeme naučiť, ako dať elektronike druhú šancu. Spoločne s dobrovoľníkmi sa tam opravujú spotrebiče, počítače či hračky – a často z nich vzniknú nové, užitočné veci....