Skúste sa pri návšteve potravín alebo nákupného centra porozhliadnuť po obchodoch a spočítať, koľko z ponúkaných výrobkov je vyrobených na Slovensku. V obchodoch s potravinami sa podľa štatistík z roku 2020 predáva len cca 39,9% slovenských výrobkov. Najviac sa ich ponúka v reťazci COOP Jednota ( 56%) a CBA (49%) a najmenej v reťazci LIDL (26%).[1] Vojdite však do obchodu s oblečením alebo topánkami a bude takmer nemožné nájsť výrobok vyrobený čo i len v Európe, nie to ešte na Slovensku. 

Treska ulovená v Nórsku sa prepravuje do Číny, aby sa zmenila na filety, a potom ju prepravia späť do Nórska na predaj. Argentínske citróny zapĺňajú regály supermarketov na španielskom pobreží, zatiaľ čo ich lokálne citróny hnijú na zemi. Polovica európskeho hrachu sa pestuje a balí v Keni.[2]

Čo však znamená „lokálne“? Aký veľký vplyv má nákup miestnych potravín, oblečenia a ostatných tovarov na naše zdravie a planétu? A prečo je dôležité vedieť viac o tom, odkiaľ to, čo kupujeme pochádza?

Environmentálny vplyv prepravy tovarov je obrovský

Veľa vecí okolo nás v istom momente - či už ide o produkt, tovar alebo surovinu - bolo raz na lodi. Ak potrebujeme dostať danú vec z miesta, kde bola vyrobená, spracovaná alebo zozbieraná kdekoľvek, kde bude použitá alebo spotrebovaná, tak sa táto vec musí vydať na cestu po mori po celom svete. Stáva sa to tisíckrát denne, na desiatkach tisíc plavidiel, ktoré sa pohybujú z prístavu do prístavu. Lode pokrývajú prepravu pre približne 90% celosvetového obchodu, čo je takmer 10 miliárd ton ročne. Lode a prístavy sú však len časť celku. Letecké spoločnosti, železnice, kamióny, sklady, chladničky, doručovatelia - medzinárodný systém pohybu tovaru je neoddeliteľnou súčasťou spôsobu, akým žijeme v 21. storočí. Je to tiež obrovský zdroj príležitostí na zníženie environmentálnej stopy ľudí. [3]

 Veľké lode môžu používať viac ako 100 ton vykurovacieho oleja denne a môže trvať aj dva týždne alebo viac, kým prejdú oceánmi. Napríklad palivo, ktoré sa používa v lodiach, stále obsahuje nízku hladinu síry a je vysoko znečisťujúce. Odhaduje sa, že lodná doprava predstavuje 3 až 4% emisií uhlíka spôsobených ľudskou činnosťou. V nedávnej správe Európskeho parlamentu sa odhaduje, že do roku 2050 by sa tento počet mohol zvýšiť až na 17%. [3]

Napriek tomu existuje dôvod, prečo všetky tieto tovary cestujú loďou. Okrem toho, že je najlacnejším spôsobom, je to tiež najúčinnejšia metóda dopravy na svete. Štúdia spoločnosti Defra dospela k záveru, že 2 tony nákladu prepraveného na 5 000 km malou kontajnerovou loďou vytvárajú 150 kg CO2e (miera relatívneho potenciálu globálneho otepľovania) v porovnaní so 6 605 kg CO2e, ak sa náklad prepravuje lietadlom v rovnakej vzdialenosti. Jasný rozdiel. Predstavuje to zhruba polovicu toho čo by vyprodukoval vlak a jednu pätinu toho, čo kamión. [4]

Do vnútrozemia sa prepravujú tovary letecky, vlakovou a automobilovou dopravou. Vlaková doprava je z týchto troch najekologickejšia, no pre obmedzenú dostupnosť vlakových tratí sa na takúto prepravu stále využívajú väčšinou kamióny. 

Medzinárodný systém pohybu tovaru je neoddeliteľnou súčasťou spôsobu, akým žijeme v 21. storočí. Foto: CHUTTERSNAP, unsplash.com

Čo je to miestne (lokálne) nakupovanie a prečo by nás pôvod vecí mal zaujímať?

Neexistuje žiadna formálna definícia pojmu „lokálne“. Pri potravinách sa vo všeobecnosti hovorí o lokálnom, ak je pestovanie potravín do cca 150 km od miesta predaja alebo spotreby. Záleží však len na nás, ako si určíme, čo je ešte lokálne a čo nie. Môžu to byť potraviny a produkty pestované a vyrobené na Slovensku alebo v našom kraji. Osobnejšie sa o poľnohospodárskych produktoch môžete porozprávať a nakúpiť ich napríklad na farmárskych trhoch.

Ak nakupujeme potraviny v obchodoch, informácie o krajine pôvodu nájdeme na obale. Informácia „vyrobené na Slovensku“ ale nemusí znamenať, že ide o slovenský produkt, v skutočnosti môže byť na Slovensku iba zabalený a jednotlivé zložky môžu pochádzať z rôznych iných krajín. Ak chceme mať istotu, že výrobok pochádza naozaj zo slovenských surovín, kupujme potraviny, ktoré majú na obale uvedené logo „Značka kvality SK“. Ak je výrobok označený týmto logom, znamená to, že minimálne 75 % tvorí podiel domácej suroviny a všetky fázy výrobného procesu sa musia uskutočňovať na území Slovenskej republiky [6].

Výhody nakupovania lokálnych potravín

  • Miestne potraviny si často zachovávajú viac živín [7], pretože miestna produkcia môže dozrieť prirodzene, zatiaľ čo potraviny, ktoré cestujú na dlhé vzdialenosti, sa často zbierajú skôr, ako sú zrelé.  Výber sezónnej zeleniny a ovocia môže byť preto aj zdravší. Výskumníci na univerzite v Montclair State University porovnávali [8] obsah vitamínu C v brokolici pestovanej v sezóne s brokolicou dovážanou mimo sezóny, zistili, že táto má iba polovicu vitamínu C. Môžu byť taktiež bezpečnejšie, pretože keď sú dovážané a mimo sezóny, tak ovocie ako sú paradajky, banány a hrušky, sú často zbierané nezrelé. A potom umelo „dozrievajú“ pôsobením etylénového plynu.
  • Konzumáciou lokálnych potravín znižujeme emisie CO2 tým, že sa znižuje diaľka prepravy potravín - vzdialenosť potravín od producenta k spotrebiteľovi. Napríklad vo firme Paradajkovo zamestnávajú farmárov z rôznych regiónov Slovenska, takže máme možnosť kúpiť si lokálne paradajky po celý rok. Pre porovnanie, španielske paradajky musia ku nám precestovať 2000-3000 km. 
  • Čerstvejšie potraviny chutia lepšie - keď sa jedlo vyberá a konzumuje na vrchole zrelosti, nielenže si zachováva viac živín, ale aj lepšie chutí.
  • Podporujeme miestnych pestovateľov a pomáhame vytvárať viac pracovných miest tým, že nakupujeme lokálne a zvyšujeme dopyt po domácich produktoch, podporujeme našich občanov. Zvýšený dopyt po domácich potravinách sa môže premietnuť aj do zvýšenia výrobných kapacít a vytvárania nových pracovných miest. [5]
  • Tovar prepravovaný na menšie vzdialenosti väčšinou potrebuje menej obalov
     
Miestne potraviny si často zachovávajú viac živín. Foto: Pexels, pixabay.com

Nie je jedno, kde sa vyrobilo naše oblečenie alebo elektronika

V súčasnosti sa mnoho vecí, ktoré používame na Slovensku nevyrába. Môžeme však hľadať také výrobky, ktoré sa vyrábajú v Európe a nemusia za nami precestovať celý svet. Veľmi veľa produktov sa dováža z Ázie (Čína, Bangladéš, India,...). Takto vyrobené na opačnom konci sveta sú nielen neekologické ale väčšinou aj vyrobené robotníkmi za veľmi neľudských podmienok. Tieto krajiny sú nechválne známe detskou prácou, veľmi slabou finančnou odmenou pre robotníkov a nie je výnimkou, že sa nedodržiavajú základné bezpečnostné normy. Môžete si prečítať viac o problematike detskej práce a fair trade certifikácii výrobkov.

Čo môžeme urobiť my?

  • Sledujme kde bol výrobok vyrobený – uprednostňujme nakupovanie značiek, ktoré boli vyrobené na Slovensku, prípadne v Európe.  
  • Podporujme šikovných - množstvo produktov vrátane oblečenia, hračiek, šperkov, vybavenia domácnosti atď. vyrobených na Slovensku/Česku môžeme nájsť na www.sashe.sk, prípadne www.fler.cz.
  • Kupujme kvalitné veci, ktoré vydržia dlho a v prípade, že sa pokazia, pokúsme sa ich dať opraviť, namiesto kupovania nových výrobkov.
  • Uprednostňujme výrobky, ktoré pochádzajú z ekologickej a fair trade produkcie.
  • Vyhýbajme sa nakupovaniu na stránkach ako Aliexpress, Wish a podobné – tieto stránky dovážajú výrobky priamo z Číny (väčšinou letecky) a ich ekologická stopa je veľmi vysoká. Takéto stránky neplatia ani recyklačné poplatky, ktoré potom chýbajú v systéme.
  • Využívajme nakupovanie v bazároch a second handoch, využívajme burzy vecí, swapy,...
  • Nakupujme na trhoviskách a od drobných pestovateľov a chovateľov, kde si vieme overiť pôvod a podmienky výrobkov.
  • Premyslime si, či nám danú vec treba naozaj kúpiť. Ak ju potrebujeme len jednorazovo, tak si ju radšej požičajme
  • Sledujme, ako sú výrobky zabalené. Vyberajme také, ktoré sú bez obalu, prípadne majú obal recyklovateľný. Nakupujme v bezobalových obchodoch.

Zdroje:

[1] https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/podiel-slovenskych-potravin-na-regaloch-obchodov-sa-nezvysil-ani-pocas-korony/
[2] https://www.nytimes.com/2008/04/26/business/worldbusiness/26food.html
[3] https://www.vox.com/2015/12/23/10647768/shipping-environmental-cost
[4] https://www.theguardian.com/environment/2014/nov/02/environmental-impact-of-shipping-goods
[5] https://foodrevolution.org/blog/why-buy-local-food/
[6] http://www.mpsr.sk/index.php?navID=1&navID2=1&sID=111&id=11956
[7] https://www.ctahr.hawaii.edu/sustainag/news/articles/V16-Watters-BenefitsLocalFood.pdf
[8] https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/17852499?ordinalpos=1&itool=EntrezSystem2.PEntrez.Pubmed.Pubmed_ResultsPanel.Pubmed_DefaultReportPanel.Pubmed_RVDocSum