Stránku prevádzkujú
Priatelia Zeme - SPZ
v rámci projektu
Škola udržateľnosti
Plasty sú syntetické materiály, ktoré boli objavené v 19. storočí. Vďaka svojim vlastnostiam sa ich využitie rýchlo rozšírilo a postupne sa stali jednými z najpoužívanejších materiálov. Je nepochybné, že majú pre spoločnosť množstvo výhod, ale zároveň predstavujú záťaž pre životné prostredie a v končenom dôsledku môžu ohrozovať aj zdravie organizmov, vrátane človeka.
Negatívne vplyvy na životné prostredie nemajú len plastové výrobky, ale aj tie z ostatných materiálov. Na ich výrobu je tiež potrebné vyťažiť, dopraviť a spracovať surovinu. Problémy môžu nastať aj pri ich nesprávnom využívaní a na konci životného cyklu, kedy sa s odpadom neraz nakladá nesprávne. Prečo sa teda pozornosť upriamuje hlavne na plasty?
Množstvo vyrobených plastov neustále narastá. Odborníci odhadujú, že od začiatku 50. rokov 20. storočia bolo vyrobených viac ako 8,3 miliárd ton plastu, z čoho asi 79 % skončilo buď na skládkach alebo v prírodnom prostredí [1]. Každoročne sa vo svete vyrába viac ako 380 miliónov ton plastov, z ktorých polovica je určená na jednorazové použitie [2]. S nárastom používania plastov narastá aj množstvo plastového odpadu a súčasné nakladanie s ním je neudržateľné a spôsobuje množstvo environmentálnych problémov. V roku 2020 sa v EÚ27+3 vyzbieralo viac ako 29 miliónov ton plastového spotrebiteľského odpadu. Viac ako jedna tretina bola odoslaná do recyklačných zariadení, vyše 23 % skončilo na skládkach a viac ako 40 % sa spálilo v zariadeniach na energetické zhodnocovanie [3]. Množstvo odpadu skončilo vyhodeného v prírode.
Veľkú časť plastového odpadu tvoria obaly, ktoré predstavujú vyše 40 % z celkovej spotreby plastov [3]. Na Slovensku v roku 2020 vniklo 128 224 ton plastových odpadov. Z tohto množstva sa recyklovalo 56 %, zvyšok sa spálil v spaľovniach a uložil na skládky odpadu [4]. Predpokladá sa, že ak bude súčasný trend výroby a spotreby plastov vo svete pokračovať, tak do roku 2050 bude priemysel plastov spotrebovávať až 20 % ropy a bude zdrojom až 15 % emisií CO2. Celkovo produkcia plastov narastie až štvornásobne oproti dnešku [12].
Základnou surovinou, ktorá sa používa na výrobu plastov je ropa, ktorá je neobnoviteľným prírodným zdrojom. To znamená, že ak ju vyčerpáme, potrvá stovky až tisícky rokov kým sa jej zásoby znovu obnovia. V súčasnosti sa zásoby ropy odhadujú len na niekoľko desiatok rokov. Jej ťažba je energeticky veľmi náročná a má devastačné vplyvy na životné prostredie, a to nie len pri haváriách. Na výrobu plastov sa používajú aj ďalšie suroviny, ako napr. zemný plyn a uhlie. Spaľovaním a skládkovaním plastového odpadu tak strácame cenné suroviny, ktoré treba nanovo vyťažiť, dopraviť a spracovať aby z nich mohli byť vyrobené nové plasty. Ukladaním odpadu na skládky nedochádza len k plytvaniu zdrojmi, ale aj k zbytočnému záberu miesta v krajine.
Škodlivé je aj spomínané spaľovanie, pri ktorom sa do ovzdušia uvoľňujú emisie a po spálení ostáva škára a popolček, ktoré môžu byť nebezpečným odpadom a zneškodňujú sa skládkovaním. Z odhadov vyplynulo, že pri výrobe plastov a spaľovaní plastového odpadu vzniká na celom svete približne 400 miliónov ton CO2 ročne [7]. Množstvo emisií by sa dalo znížiť zvýšenou mierou recyklácie, ktorá by zredukovala potrebu ťažby novej suroviny. Zo všetkého plastového odpadu, ktorý sa doteraz celosvetovo vyprodukoval, sa recyklovalo menej ako 10 %. Ak by sa recyklovali všetky plastové odpady, potenciálne ročné úspory energie by zodpovedali 3,5 miliardám barelov ropy ročne [7], čo je približne jedna desatina spotrebovanej ropy vo svete za rok. Jeden barel je takmer 159 litrov.
Je prakticky nemožné presne vyčísliť koľko plastového odpadu končí vo voľnej prírode. S odpadmi sa stretávame všade, v lesoch, na lúkach, v riekach, v oceánoch a veľká časť z nich sú práve plasty. Až 80 % všetkého odpadu v moriach tvoria práve plasty. Odhaduje sa, že sa ich do oceánov každý rok dostane viac ako 8 miliónov ton. To je ako keby sa do mora každú minútu vyklopilo plné nákladné vozidlo plastového odpadu [8].
Zdroj: https://www.foe.ie/takeaction/break-free-from-plastic/
Plastové kusy odpadu predstavujú nebezpečenstvo pre živočíchy, nakoľko sa na nich môžu zraniť, alebo si ich môžu zameniť s potravou, čo spôsobuje zadusenie alebo vyhladovanie, pretože ich žalúdky sú naplnené plastom. Plastový odpad zabíja každý rok až milión morských vtákov, 100 tisíc morských cicavcov, morských korytnačiek a nespočetné množstvo rýb [8]. Tento problém sa týka všetkých živočíchov, nie len morských. Okrem toho, že plasty končia v potravinovom reťazci, niektoré živočíchy, najmä vtáky si ich zamieňajú s prírodnými materiálmi a využívajú ich pri stavbe hniezd. Hniezdo postavené z plastov je oproti prírodným materiálom nápadnejšie čím stráca svoju maskovaciu funkciu. Plasty môžu spôsobiť zvýšenú teplotu hniezda, čo môže mať za následok negatívny vývoj embrya vajíčka. Ďalším z negatívnych dôsledkom môže byť zvýšená úmrtnosť mláďat, hlavne ak sú súčasťou hniezda rôzne plastové šnúry, do ktorých sa môžu zamotať [10].
Plasty sa v prírode vplyvom slnečného žiarenia, vlhkosti a mechanického pôsobenia rozpadajú na mikroplasty - miniatúrne plastové častice s priemerom do 5 mm, ktoré sú v súčasnosti veľmi vážnym environmentálnym problémom. Sú prítomné vo vode, vzduchu, v pôde a boli objavené aj v niektorých potravinách. Ich vplyv na zdravie ľudí zatiaľ nie je známy. Kvôli ich nadmernému rozšíreniu v prostredí predstavujú riziko hlavne pre živočíchy, ktoré si ich mýlia s potravou alebo ich prijímajú keď konzumujú iné zvieratá. Z mikroplastov sa do ich krvného obehu môžu uvoľňovať rôzne škodlivé látky. Viac o mikroplastoch si môžete prečítať na www.nulaodpadu.sk/mikroplasty-okolo-nas-i-v-nas
Plasty sa stali celosvetovou témou, ktorú neriešia už len jednotlivci, ekologickí aktivisti, ale aj vlády. Do boja s plastovým odpadom sa pustila aj EÚ, ktorá už prijala niekoľko opatrení na obmedzenie plastov. Jedným z nich je napr. spoplatnenie ľahkých plastových tašiek a mikroténových vreciek v prípade ich použitia z iného ako hygienického dôvodu. Od roku 2021 je v EÚ zakázaný predaj niektorých plastových produktov na jedno použitie ako napr. jednorazové plastové príbory, jednorazové plastové taniere, slamky a plastové vatové tyčinky [9]. Obmedziť sa budú musieť aj plasty, ktoré sa nedajú recyklovať. Jedným z kľúčových cieľov stratégie pre plasty (ktorú Európska komisia v roku 2018 schválila ako súčasť prechodu na viac obehové hospodárstvo) je, aby všetky plastové obaly uvádzané na trh EÚ boli do roku 2030 buď opätovne použiteľné, alebo nákladovo efektívne recyklovateľné. Slovenská odpadová legislatíva bude zvýhodňovať výrobcov ľahšie recyklovateľných výrobkov (nie len plastových). Výrobca, ktorého výrobok alebo obal je ľahšie recyklovateľný bude niesť nižšie náklady ako výrobca, ktorého výrobok je ťažko recyklovateľný [11]. Postupne sa bude musieť zvýšiť aj podiel recyklovaného materiálu na celkovom zložení niektorých výrobkov. Napr. PET fľaše uvádzané na trh v členských krajinách EÚ budú musieť od roku 2025 obsahovať aspoň 25 % recyklovaných plastov. Od roku 2030 to bude ešte o 5 % viac. Legislatíva ďalej stanovuje členským štátom EÚ do roku 2029 cieľ zberu plastových fliaš na úrovni 90%. Slovensko na dosiahnutie tohto cieľa prijalo zákon o zálohovaní nápojových obalov, podľa ktorého sa musia PET fľaše zálohovať od roku 2022 [9].
Plasty by nespôsobili toľko problémov, keby väčšina z nich nebola predurčená na to, aby sa stala rýchlo odpadom. Každý človek je spotrebiteľom plastov a zároveň producentom plastových odpadov. Záleží len na nás koľko plastového odpadu vytvoríme a čo sa s ním stane. Aj ako jednotlivci môžeme prispieť k riešeniu problému s plastami a k ochrane životného prostredia.
Zamysleli ste sa niekedy nad tým koľko plastového odpadu vyprodukujete? V mnohých prípadoch existujú k plastovým výrobkom plnohodnotné a dokonca aj lepšie alternatívy.
Júl bez plastov (Plastic Free July) je celosvetové hnutie, ktoré pomáha miliónom ľudí byť súčasťou riešenia plastového znečistenia – aby sme mohli mať čistejšie prostredie, ulice, lesy, rieky či oceány. Pripojte sa aj vy k aktivitám pre menej plastových odpadov. Počas celého mesiaca vám budeme prinášať konkrétne tipy a budeme radi, ak nám napíšete, ak sa vám niektoré podarí zaviesť do každodenného života.
Koncept aktivít vytvorila organizácia Plastic Free July, ktorá na svojej stránke www.plasticfreejuly.org ponúka rôzne tipy, návrhy na aktivity, ale aj videá, postery či kvíz.
Nasledovné interaktívne tipy môžete jednoducho vložiť na svoju webovú stránku. Pridajte kód <iframe src="https://www.nulaodpadu.sk/h5p/embed/9067" width="948" height="943" frameborder="0" allowfullscreen="allowfullscreen"></iframe><script src="https://www.nulaodpadu.sk/sites/all/modules/h5p/library/js/h5p-resizer.js" charset="UTF-8"></script> na vašu webovú stránku.
Otestujte svoje vedomosti o plastoch ;)
Problém s nadprodukciou plastov, ako aj neúmerným množstvom plastového odpadu, začala Európska únia riešiť pred niekoľkými rokmi. Na Slovensku už jeden rok platí legislatívne opatrenie transponované z európskej smernice o zákaze jednorazových plastov, ako sú slamky, jednorazový príbor, taniere, polystyrénové obaly na jedlá a nápoje.
Rozprávku „Dobrý sluha, zlý pán“, v ktorej oheň bol dobrým sluhom, kým slúžil ľuďom, môžeme metaforicky preniesť na modernú verziu rozprávky o plaste. Aj plast nám verne slúžil a slúži už niekoľko desaťročí v rôznych oblastiach, či už v priemysle, doprave, v stavebníctve, v zdravotníctve ako aj v každodennom živote, avšak už dnes máme dôkazy, že nie všetky druhy plastov slúžili pre blaho a zdravie ľudí. A potom najväčšia hrozba nastala, keď sa plast premenil na odpad a začal sa neúmerne rýchlo hromadiť. Plastový odpad sa nachádza už na miestach, kde nikdy byť nemal a miesto úžitku spôsobuje škodu.
Rozsiahle znečistenie plastovým odpadom v oceánoch, moriach a na plážach morí spôsobilo, že Európsky parlament v marci minulého roku schválil celoúniový zákaz predaja vybraných druhov plastových výrobkov na jedno použitie.
Nadmerná spotreba plastov spôsobuje rôzne environmentálne problémy. Jedným z negatívnych vplyvov plastov na životné prostredie je ich rozpad na mikroplasty – miniatúrne plastové častice s priemerom do 5 mm. V niektorých prípadoch sú také malé, že sa nedajú vidieť voľným okom. Hoci sa pozornosť najviac upriamuje na mikroplasty v moriach a oceánoch, kde sa vyskytujú v najväčšej miere, objavené boli aj v sladkej vode (aj v pitnej), pôde a znečisťujú aj vzduch. Podľa odhadov sa do životného prostredia v EÚ každoročne uvoľní 75 – 300 tisíc ton mikroplastov [1].
Plasty sú problematické aj tým, že sa rozpadajú na malé častice. A tie v prostredí okolo nás vydržia naozaj dlho. V oceánoch sa aj najväčšie a najodolnejšie kusy plastov rozpadajú vplyvom vĺn a slnečného žiarenia na mále kúsky do veľkosti 5 milimetrov, teda asi veľkosti mravca. Tieto častice nazývame „sekundárne mikroplasty“. Tohto typu mikroplastov, ktorý pochádza z napríklad z PET fliaš, z ktorých pijeme nápoje, rybárskeho náčinia, či jednorazových príborov a pod., je v moriach a oceánoch prítomného oveľa viac, než „primárnych mikroplastov“, ktoré boli v produktoch malé už na začiatku – ako napr. mikroguličky v zubných pastách.
Plagát A2, plnofarebný na recyklovanom papieri, rok vydania 2010.
Obsahuje základnú informáciu o triedenom zbere, fotografický motív - dieťa, ktoré triedi odpad.
Priatelia Zeme – SPZ
poštová adresa: Haluzice 761, 91307 Haluzice
tel: 0903 77 23 23
e-mail: spz@priateliazeme.sk
Obsah týchto stránok (dielo), pokiaľ nie je uvedené inak, podlieha licencii Creative Commons: Uveďte autora - Nevyužívajte dielo komerčne - Zachovajte licenciu
1996 - 2023
Táto webová stránka bola vytvorená v rámci projektu "Škola udržateľnosti".
Občianske združenie Priatelia Zeme – SPZ ďakujú za finančnú podporu od Európskej únie. Za obsah tejto stránky zodpovedajú Priatelia Zeme – SPZ.V žiadnom prípade nereprezentujú oficiálne stanovisko Európskej únie, ktorá nezodpovedá za žiadne použitie informácií z tejto stránky alebo s nimi súvisiacimi materiálmi.
