Problém s plastovým odpadom nevyrieši chemická recyklácia

Článok
02.03.2021

Rozprávku „Dobrý sluha, zlý pán“, v ktorej oheň bol dobrým sluhom, kým slúžil ľuďom, môžeme metaforicky preniesť na modernú verziu rozprávky o plaste. Aj plast nám verne slúžil a slúži už niekoľko desaťročí v rôznych oblastiach, či už v priemysle, doprave, v stavebníctve, v zdravotníctve ako aj v každodennom živote, avšak už dnes máme dôkazy, že nie všetky druhy plastov slúžili pre blaho a zdravie ľudí. A potom najväčšia hrozba nastala, keď sa plast premenil na odpad a začal sa neúmerne rýchlo hromadiť. Plastový odpad sa nachádza už na miestach, kde nikdy byť nemal a miesto úžitku spôsobuje škodu.

Dlhodobý problém s obrovským množstvom plastového odpadu priniesol so sebou  aj rôzne riešenia, z ktorých mnohé pri zjednodušenom pohľade navodzujú dojem, že sú tým správnym riešením. Podrobnejšia analýza však ukazuje, že tieto riešenia nie sú v súčasnosti aplikovateľné. Takýmto nevhodným riešením problému s plastovým odpadom môže byť aj takzvaná „chemická recyklácia“. Pozrime sa podrobnejšie na rôzne spôsoby chemickej recyklácie, ich klady a zápory1):

Solvolýza - rozpúšťanie plastu v rozpúšťadle za účelom oddelenia plastov od ostatných prísad a znečisťujúcich látok.

Táto technológia má možné uplatnenie len v prípade špecifických plastov, ktoré nemožno mechanicky zrecyklovať. Energetická náročnosť tejto technológie, ako aj degradácia výstupného materiálu však spôsobuje, že nie je  konkurencieschopná oproti mechanickej recyklácii.  

Chemická depolymerizácia – rozklad reťazca plastového polyméru s pomocou chemikálií na menšie jednotky (monoméry), ktoré by sa mali po prečistení použiť na výrobu nového plastu.

Výstupné produkty chemickej depolymerizácie je možné použiť na výrobu nového plastu len pri vstupe čistých a homogénnych prúdov odpadu. Čisté a homogénne prúdy odpadov je na druhej strane možné recyklovať efektívnejšie mechanickou recykláciou.

Tepelná depolymerizácia - rozklad reťazca plastového polyméru na menšie jednotky  (pyrolýza) pomocou tepla, pričom výsledný pyrolýzny olej by sa mal po vyčistený použiť ako surovina pri výrobe polymérov alebo ako palivo na spaľovanie.

Prax však ukázala, že pyrolýzny olej sa z existujúcich zariadení väčšinou spaľuje, čo znamená uvoľňovanie fosílneho uhlíka do atmosféry. Pri vstupnom materiáli pozostávajúcom zo zmiešaného plastového odpadu sú výstupy často príliš kontaminované, takže nevyhovujú požiadavkám na využitie tohto materiálu ako suroviny pre petrochemický priemysel, ale ani ako certifikované palivo.

Je dôležité investovať do rozumných riešení, ktoré neškodia ľudskému zdraviu ani životnému prostrediu.

Závery štúdie dvoch chemických inžinierov Dr. Andrew Neil Rollinson a Dr. Jumoke Oladejo 1) ukazujú, že chemická recyklácia nie  je vhodným technickým, ekonomickým ani environmentálnym  riešením problému s plastovým odpadom z dôvodu:

  1. „Chemická recyklácia“ uvolňuje toxické látky do životného prostredia. Plasty obsahujú široké spektrum chemikálií a spracovanie plastov pri vysokej teplote ich vytvára ešte viac. Toxické látky zostávajú v nových i vo vedľajších produktoch a  nakoniec sa uvolňujú do ovzdušia, hlavne ak sa tieto produkty používajú ako palivo.
     
  2.  „Chemická recyklácia“ má veľkú uhlíkovú stupu. Procesy s ňou súvisiace sú energeticky náročné s vysokou spotrebou dodanej energie. Okrem priamych emisií skleníkových plynov z procesu chemickej recyklácie, ako aj zo spaľovania výsledného produktu, zhoršujú klimatickú krízu aj tým, že podporujú pokračovanie ťažby fosílnych palív na výrobu plastov.
     
  3. „Chemická recyklácia“ nie je v súčasnosti vo fáze využiteľnosti pre komerčné používanie a nie je schopná prevziať vedúcu úlohu pri riešení rychlo rastúceho celosvetového problému s plastovým odpadom. Existujúce prevádzky čelia technologickým problémom v každej fáze procesu, od spracovania vstupných surovín, po čistenie výstupných produktov.
     
  4. „Chemická recyklácia“ nie je konkurencieschopná kvôli energetickej náročnosti procesu a problému s trhovým umiestnením výstupného produktu.
     
  5. „Chemická recyklácia“ nie je v súlade s obehovým hospodárstvom. Výsledným produktom je väčšinou palivo na energetické využitie. Len z veľmi malého množstva spracovaného plastu sa stáva opäť plast. Chemická recyklácia preto nemá v súčasnosti  miesto v obehovom hospodárstve.

Autori v publikácii o chemickej recyklácii2), vydanej nemeckým spolkovým úradom pre životné prostredie (Umweltbundesamt), porovnávajú chemickú a materiálovú recykláciu a k uvedenému sa vyjadrili nasledovne: „Na základe súčasných poznatkov je potrebné vychádzať z toho, že  materiálová recyklácia  je zásadne ekologicky a ekonomicky výhodnejšia ako chemická recyklácia. Je to z dôvodu, že pri materiálovej recyklácii  sa používajú menej zložité recyklačné procesy (napr. obmedzené použitie prísad a energie).“

Problém s plastovým znečistením sa už dávno vymkol spod kontroly, preto by sme nemali plytvať časom ani finančnými zdrojmi na nefunkčné a potenciálne nebezpečné technológie.

„Dobu plastovú“ už nestačí riešiť len efektívnym nakladaním s plastovým odpadom. V súčasnosti už musíme prijať opatrenia na zastavenie produkcie plastov, ktoré vykazujú škodlivé vlastnosti, ale aj na zastavenie výroby  nerecyklovateľných  alebo aj ťažko recyklovateľných plastov. V opačnom prípade „doba plastová“ bude ďalej ohrozovať  životné prostredie a v konečnom dôsledku môže ohroziť aj nás.

 

Monika Medovičová
Priatelia Zeme - SPZ

 

Zdroje:

  1. https://zerowasteeurope.eu/2021/01/chemical-recycling-underwhelming-oversold/
  2. https://www.no-burn.org/chemicalrecycling/
  3. https://www.umweltbundesamt.de/publikationen/chemisches-recycling