toxické látky

Rýchla móda - znížme množstvo odpadov a znečistenie z módneho priemyslu

Spotreba oblečenia za posledné desaťročia prudko narástla a s ňou aj dopady módneho priemyslu na životné prostredie. Vďaka nízkej cene nakupujeme často nové oblečenie, aby sme držali krok s najnovšími trendmi. Tento konzumný prístup sa nazýva fast fashion, v slovenčine rýchla móda. Je to hromadná rýchla výroba a predaj lacného oblečenia.

Na Slovensku ročne spaľujeme pol milióna ton odpadov zo zahraničia, pre náš odpad chceme budovať ďalšie spaľovne

17.09.2024

V roku 2023 MŽP SR povolilo dovoz 624 780 ton odpadu, z čoho až 521 630 ton odpadov tvoria odpady určené na zhodnotenie ako palivo. Celkovo bolo vydaných 89 povolení na dovoz odpadu z deviatich krajín – Rakúsko, Bielorusko, Česko, Nemecko, Maďarsko, Švajčiarsko, Taliansko, Poľsko a Slovinsko. Dovoz odpadu určeného na spálenie je povolený zo šiestich krajín – Rakúsko, Nemecko, Maďarsko, Taliansko, Poľsko, Slovinsko. Najviac odpadu na spálenie sa dováža z Talianska a Rakúska [1]. 

Energia z odpadu je príležitosťou pre Slovensko, avšak nie je to energia zo spaľovní komunálnych odpadov

27.06.2024

(reakcia na tlačovú správu „Energia z odpadu – príležitosť pre Slovensko“)
Dňa 28. 5. 2024 bola na stránke euractiv.sk uverejnená tlačová správa z tzv. pracovných raňajok Americkej obchodnej komory, na ktorých sa zúčastnili predstavitelia podnikateľského sektora a ZMOS a ktorých výsledkom bolo stanovisko o potrebe vybudovania nových zariadení na energetické zhodnocovanie odpadov (ďalej len „ZEVO“) na Slovensku.

​​​​​​​Prvé výsledky biomonitoringu v okolí cementárne v Turni nad Bodvou sú znepokojivé

18.06.2024

V rámci celoeurópskeho výskumného projektu biomonitorovania emisií POPs (perzistentné organické látky) európskej siete Zero Waste Europe sa takýto výskum začal aj na Slovensku v okolí cementárne v Turni nad Bodvou. Ide o biomonitoring znečisťovania životného prostredia v možnej súvislosti so spoluspaľovaním odpadov v tejto cementárni. Biomonitoring je systematické meranie znečisťujúcich látok v živých organizmoch alebo v produktoch živých organizmov v okolitom prostredí zdroja znečisťovania ovzdušia, s cieľom identifikovať alebo posúdiť potenciálne nebezpečie a účinky znečisťujúcich látok.

V prípade okolia cementárne v Turni nad Bodvou boli odobraté vzorky slepačích vajec, vegetácie, ovocia, strešného prachu a machov v piatich obciach (Dvorníky, Včeláre, Zádiel, Hosťovce, Turňa nad Bodvou), ktoré sa nachádzajú do vzdialenosti do 2 500 metrov od cementárne. Analýzy z prvotného odberu týchto vzoriek, ako aj sedimentu v blízko tečúcom potoku, preukázali vysoké úrovne týchto nebezpečných látok.

Dovolenka šetrnejšia k prírode

Masový turizmus má na mnohé miesta na Zemi devastujúci vplyv. Mali by sme sa zaoberať výberom dovolenky a snažiť sa o taký spôsob cestovania a dovolenkovania, ktorý bude mať čo najmenší negatívny dopad na prírodu. Spísali sme pre vás tipy, ktoré vám v tom môžu pomôcť. 

Pokračujeme vo vyvracaní klamlivých tvrdení ministra Tarabu o spaľovniach odpadov

06.02.2024

Minister Taraba pokračuje v obhajobe výstavby nových spaľovní odpadov na Slovensku, avšak používa argumenty, ktoré nemajú oporu v objektívnych faktoch a zdrojoch. Z uvedeného dôvodu sme opäť vykonali tzv. fact-checking jeho vyjadrení v článku: https://sita.sk/venergetike/slovensko-je-skladkovacia-velmoc-taraba-chce-maximalne-styri-spalovne-odpadu/

Množstvo zavádzajúcich informácií pri presadzovaní nových spaľovní sa zvyšuje

19.01.2024

V posledných týždňoch vyšlo viacero článkov na podporu budovania spaľovní odpadov, avšak musíme konštatovať, že vo väčšine prípadov si ich pisatelia (resp. autori vyjadrení) nedali veľkú námahu s uvádzaním faktov a zdrojov pre ich tendenčné tvrdenia. K jednému z týchto článkov by sme chceli uviesť pár našich pripomienok. Ide o článok uverejnený na https://dennikn.sk/minuta/3753920/  

Využívajú prevádzkovatelia spaľovní greenwashing na školách?

10.11.2023

Vďaka greenwashingu môžu mnohí z nás uveriť, že energetické zhodnocovanie odpadov v spaľovniach odpadov je čistým zdrojom energie, ktorý nás navyše zbaví nerecyklovateľného odpadu a tak vyrieši problém s odpadmi. Je prirodzené, že všetky spoločnosti sa snažia prezentovať v čo najlepšom svetle, často sa pri tom stáva, že uvádzajú tvrdenia, ktoré nie sú úplne pravdivé alebo sú zavádzajúce. V predošlom článku sme uvádzali príklady, ako spaľovne vytvárajú zelený obraz o svojej činnosti vo verejnom priestore.

V nasledujúcom článku uvádzame príklady, kedy spaľovne využili klamlivé tvrdenia v učebných materiáloch určených pre žiakov.

Aby bol Deň Zeme každý deň...

Počas roka si pripomíname rôzne dni, ktoré majú inšpirovať k ekologickému životu v súlade s možnosťami našej planéty. Deň Zeme (Earth Day), ktorý sa každoročne oslavuje 22. apríla už od roku 1969, má za cieľ upozorňovať širokú verejnosť na nutnosť ochrany životného prostredia. Tento deň začali sláviť v Amerike, v roku 1990 sa k jeho oslave pripojil zvyšok sveta, keď sa stal Medzinárodným dňom Zeme. Deň prekročenia kapacity Zeme (Earth Overshoot Day) nemá pevne stanovený dátum, ale každý rok sa určuje podľa miery prekročenia úrovne, nad ktorou už spotrebávame viac zdrojov, ako je planéta schopná doplniť za rok. Deň trvalej udržateľnosti (Sustainability Day) sa koná každú poslednú októbrovú stredu. Sú aj ďalšie, menej známe dni, čo je však dôležité: mali by sme sa usilovať, aby sa ich posolstvo stalo našou každodennosťou.

Spoločnosť, ktorá žije trvalo udržateľne, uspokojuje svoje potreby bez toho, aby ohrozovala schopnosť budúcich generácií uspokojovať svoje potreby. K takej spoločnosti máme veľmi ďaleko - znečistenie, globálne otepľovanie, strata biodiverzity, to všetko narastá, priamo úmerne s tým, ako stúpa naša "životná úroveň" a početnosť. Všetci by sme si priali, aby sa naše deti mali ešte lepšie, bez toho aby sme si niečo museli odopierať. Príroda nám však hrozí a pri súčasnom vývoji je možné, že až ona nám nastaví limity, ktoré môžu byť pre spoločnosť bolestivé. Možno by sme mali prehodnotiť svoje potreby, žiť jednoduchšie a skromnejšie. Potom sa budeme približovať k trvalej udržateľnosti. Skúsme to, krok po kroku.

Nebezpečné PFAS sa našli v popole, v procesnej odpadovej vode a v spalinách ZEVO (zariadenie na energetické zhodnocovanie odpadov)

26.07.2023

Čo sú PFAS?

PFAS (perfluóralkylované a polyfluóroalkylované látky) sú skupinou niekoľko tisíc syntetických chemických látok, ktoré sú vysoko stabilné a perzistentné. Keďže sa v životnom prostredí takmer nerozkladajú, dostali aj názov „večné chemikálie“. Rôzne druhy PFAS sa používajú predovšetkým na povrchovú úpravu napr. v textilnom priemysle (vodoodolné oblečenie), v stavebníctve (kompozitné drevené materiály, podlahy), pri úprave obalov (vodovzdorné potravinové obaly), v kuchynskom riade (teflónové panvice), v elektrozariadeniach, v hasiacich penách a v automobilovom priemysle. V posledných rokoch však boli potvrdené obavy z ich nebezpečných vlastností. Niektoré z týchto látok sú nebezpečné už vo veľmi nízkych koncentráciách, sú toxické pre reprodukciu, sú rakovinotvorné, môžu spôsobovať poškodenie vyvíjajúceho sa plodu, zmeny hormonálnej rovnováhy a zmeny funkcie štítnej žľazy. Vedci preto „bijú na poplach“ a vyzývajú inštitúcie a priemyselné odvetvia, aby tieto látky vyraďovali z produktov, z výrobných procesov a všeobecného používania a aby sa namiesto nich hľadali a začali používať bezpečnejšie alternatívy.

Stránky