Investori radi zdôrazňujú, že v prípade spaľovní ide o nevyhnutný krok pri riešení problému so skládkovaním. Je to naozaj tak?

Slovensko ako členský štát EÚ prijalo záväzok do r. 2035 znížiť skládkovanie komunálneho odpadu na úroveň 10 %. V súčasnosti skládkujeme 39 %, čo znamená, že splnenie tohto cieľa bude náročné, ba až nereálne. Európska legislatíva nám však umožňuje posunúť tento záväzok o ďalších 5 rokov. Podľa môjho názoru je tento cieľ do r. 2040 dosiahnuteľný, no vyžadoval by zásadnú zmenu prístupu rezortu životného prostredia. Potrebné je sústrediť sa na moderné opatrenia odpadového hospodárstva 21. storočia – vybudovanie siete kvalitných recyklačných liniek, systematické vzdelávanie občanov a podporu pri zlepšovaní triedenia, rozširovanie možností opätovného použitia, ale aj zavádzanie opatrení na znižovanie ich samotnej produkcie.

Ak sa pozrieme na vývoj skládkovania komunálneho odpadu, v r. 2013 sa na skládky ukladalo 70 % odpadu, zatiaľ čo dnes len 39 %. Tento pokles možno považovať za úspech. Podporovatelia spaľovní však podmieňujú dosiahnutie záväzku 10 % skládkovania komunálnych odpadov výstavbou nových zariadení na energetické zhodnocovanie odpadu. Nahradiť však najnežiadanejší spôsob nakladania s odpadmi (skládkovanie) jeho druhou najnežiadanejšou alternatívou (spaľovanie) by bolo nezodpovedné a v konečnom dôsledku škodlivé pre udržateľné odpadové hospodárstvo.

Nejde v prípade spaľovní skôr o nejaký biznis plán ľudí s kapitálom, ktorí cítia šancu na ďalšie zisky?  

Všetky doteraz predložené zámery na výstavbu spaľovní komunálneho odpadu u nás predkladali súkromní investori. Je  zrejmé, že ich hlavným cieľom je zisk, čo je základná motivácia každého súkromného podnikania. Pre správne nastavenie odpadového hospodárstva je však dôležité, aby existovala  jasná a záväzná stratégia jeho smerovania. Tá musí byť v súlade s legislatívnymi požiadavkami a očakávanými trendmi na európskej úrovni a vychádzať z dôslednej analýzy súčasného stavu tvorby a spracovania odpadov, ako aj z prognóz budúceho vývoja. Práve takáto  stratégia Slovensku chýba – dôkazom je, že za posledných 5 rokov bolo na Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR predložených 7 zámerov na výstavbu nových spaľovní a ani jeden z nich nespĺňa kritérium vhodnej lokality. Spaľovne komunálnych odpadov sa budujú najmä pri veľkých mestách s dostatočným zdrojom odpadov vhodných na spaľovanie a s možnosťou  využitia tepla na vykurovanie domácností. Skalica s cca 15 000 obyvateľmi tieto kritériá nespĺňa.

Organizácia Priatelia Zeme – SPZ upozorňuje nielen na nesprávne navrhované lokality spaľovní, ale aj na to, že ak sa SR chce vydať cestou k obehovému hospodárstvu a udržateľnej budúcnosti, nové spaľovne nepotrebuje. Podstatné je efektívne využiť existujúce kapacity 2 spaľovní komunálneho odpadu, ktoré máme, s možnosťou ich rozšírenia, ako aj kapacity cementární. Aj Európska komisia už odporúča, aby štáty EÚ nepodporovali výstavbu nových zariadení na energetické zhodnocovanie zmesového odpadu, ale aby  dôkladne posúdili dostupné kapacity už existujúcich zariadení a cementární.

Nesúhlas s výstavbou spaľovne dávajú jasne najavo aj Skaličania. Obávajú najmä dopadov na životné prostredie a zdravie. Sú ich obavy sú opodstatnené?

Spaľovne sú veľkými zdrojmi znečisťovania ovzdušia aj napriek tomu, že  dnes existujú technológie podstatne znižujúce obsah znečisťujúcich látok v spalinách. Miera ich únikov do ovzdušia závisí nielen od technologickej úrovne týchto zariadení, ale aj od dôslednej prevádzkovej disciplíny a kvalifikovaného riadenia celého procesu. Skúsenosti z moderných spaľovní v Európe potvrdzujú, že tieto zariadenia nie sú bezporuchové – dochádza k technickým poruchám, či požiarom, a tým aj k prekračovaniu povolených emisných limitov. Biomonitoring v okolí spaľovní v rôznych krajinách EÚ preukázal zvýšené hodnoty perzistentných organických polutantov, ktoré sú rizikom pre zdravie obyvateľstva.

Ministerstvo životného prostredia v prípade zámeru v Senici už zverejnilo výsledky EIA a s vybudovaním spaľovne na úpravu plastov v tomto meste súhlasí. Aké sú vaše skúsenosti s EIA procesom na Slovensku?

Proces EIA  znamená posúdenie zámeru z hľadiska jeho dopadov na životné prostredie. Ide teda o posúdenie, aký vplyv bude mať prevádzka napr. na ovzdušie, povrchové a podzemné vody, prírodu a zdravie ľudí. Až po  ukončení tohto procesu môže začať povoľovacie konanie. Príslušný orgán (MŽP SR alebo okresný úrad) vydá záverečné rozhodnutie, v ktorom posúdi, či zámer nemá významne negatívne vplyvy na životné prostredie. Ak sú vplyvy vyhodnotené ako prijateľné, vydáva súhlasné stanovisko. Problém je však v tom, že všetky štúdie, analýzy a posudky financuje navrhovateľ. Úplná objektivita týchto dokumentov tak nie je zaručená. V oblasti odpadového hospodárstva neviem o tom, že by MŽP v uplynulom desaťročí vydalo nesúhlasné záverečné stanovisko k nejakému zámeru. Existujú len prípady, kedy súhlasné rozhodnutie minister zrušil a vec vrátil na nové konanie a doplnenie.

Pokiaľ ide o zámer v Senici, nejde o spaľovňu, ale o zariadenie na chemickú recykláciu odpadových plastov. Tento zámer od začiatku sledujeme,  pripomienkujeme a aktuálne  sme podali rozklad proti súhlasnému rozhodnutiu MŽP SR. Tento zámer považujeme za nedostatočne overený v praxi, preto v ňom vidíme riziko pre  životné prostredie a zdravie ľudí. Problémom sú najmä výstupné produkty –  pyrolýzny olej, plyn a tuhý zvyšok, ktoré môžu byť kontaminované a pre ktoré investor nemá zabezpečené ďalšie spracovanie.

Investori argumentujú energetickým zhodnotením odpadov. Jednak nás údajne zbavia odpadu a ešte aj vyrobia energiu či teplo… Sú ich projekty naozaj prospešné pre spoločnosť?

Investori zvyčajne tvrdia, že budú spaľovať iba nerecyklovateľný odpad. Prax však ukazuje opak. Skúsenosti z miest, kde sa odpad spaľuje, dokazujú, že tam dochádza k zníženiu miery triedenia, a tým aj recyklácie v porovnaní s okolitými oblasťami. Otázkou preto je, či na Slovensku vôbec máme také množstvo nerecyklovateľného odpadu, ktorý je vhodný na spaľovanie. Analýzy zmesového komunálneho odpadu zo „smetných nádob“ ukazujú, že až 80 % jeho obsahu tvorí recyklovateľný odpad. To jasne poukazuje na veľké rezervy v triedení komunálneho odpadu, ktoré by mali byť prioritou pred jeho spaľovaním.

Investori zároveň argumentujú, že spaľovne premenia odpad na energiu pre domácnosti. V prípade výroby tepla však narážame na zásadný problém – jeho distribúcia je finančne náročná. Navyše klimatická a energetická kríza si vyžaduje nielen náhradu fosílnych a neefektívnych zdrojov obnoviteľnými, ale aj dôsledné opatrenia na znižovanie spotreby energie. Energetická účinnosť spaľovní komunálneho odpadu je pritom veľmi nízka. Podľa štúdie spoločnosti Equanimator dosahuje účinnosť výroby elektriny zo spaľovania odpadu v najlepšom prípade cca 20 %. Pre porovnanie – pri spaľovaní uhlia je to okolo 35 % a pri moderných zariadeniach s  plynovými turbínami s kombinovaným až 55 %.

Zástupcovia spaľovní vyvracajú kritiku vlastnými štúdiami, argumentujú modernými technológiami a filtrami.  Sú takéto prevádzky naozaj neškodné ako uvádzajú pri prezentácii projektov?

Rôzne štúdie a výskumy môžu prinášať odlišné výsledky. Príčinou môžu byť rozdielne metodiky výskumu, rôzna úroveň testovacích analýz, ale aj samotná interpretácia výsledkov. Ako som už spomenula, aj najmodernejšie technológie čistenia spalín vyžadujú vysoko profesionálnu obsluhu. Ak tomu tak nie je, poruchovosť môže byť častejšia a aj  úniky znečisťujúcich látok väčšie. Samostatnou kapitolou je nakladanie s vysokotoxickým popolčekom, ktorý vzniká z čistenia spalín. Tento odpad je mimoriadne kontaminovaný a jeho konečné uloženie na skládku predstavuje environmentálne riziko.

Spaľovne v Skalici a Senici by boli vybavené odlišnou technológiou, no obe by spracovávali odpad. Myslíte si, že ho práve na Záhorí máme toľko, aby mali čo spracovávať? 

V prípade spaľovne v Skalici zatiaľ nebola zverejnená zvozová štúdia. V predbežnej prezentácii navrhovateľ uvádzal, že zvoz bude zabezpečený z 5 okresov do maximálnej diaľky 80 km a zároveň tvrdil, že odpadu bude dosť aj v budúcnosti, napriek tomu, že trend tvorby komunálneho odpadu je klesajúci… K uvedenej štúdii sa budeme môcť zodpovedne vyjadriť až po jej oficiálnom zverejnení. Už  teraz je však zrejmé, že ak sa v týchto 5 okresoch bude postupne zlepšovať triedenie odpadu, spaľovňa nebude mať dostatok odpadu ani v rámci deklarovanej 80 km zvozovej oblasti na slovenskej strane.

Odpady vznikajú, aj budú vznikať. Klimatická zmena sa bude zintenzívňovať. Čo by sme mali robiť s odpadmi aj vzhľadom na budúcnosť?

Čarovný prútik nemáme – odpady budú vznikať. Je však v našich silách ovplyvniť ich množstvo aj spôsob, akým s nimi nakladáme. Na európskej úrovni sa  prijíma legislatíva, ktorá  obmedzuje používanie jednorazových a ťažko recyklovateľných plastov a zároveň stanovuje požiadavky na ekodizajn. Tie zahŕňajú najmä zvyšovanie trvanlivosti, opraviteľnosti a recyklovateľnosti výrobkov. Na úrovni štátov a samospráv by mali byť prijímané opatrenia na podporu opakovaného použitia produktov, ktoré sa už stali odpadom, ako aj opatrenia na prevenciu ich vzniku.

Klimatická zmena je neodškriepiteľný fakt, ktorým sa musíme zaoberať. Nebuďme preto pasívni a nenechávajme  riešenie iba na kompetentných. Každý z nás môže prispieť – či už vedomým nakupovaním, rozumnou spotrebou a  zodpovedným využívaním energie v každodennom  živote. Najlepšou cestou, ako pomôcť našej planéte, je obmedzovanie zbytočného konzumu, ktoré je úzko späté so znižovaním tvorby odpadov.