Nie každé využitie plastového odpadu na výrobu nových výrobkov znamená kvalitnú recykláciu alebo skutočne obehové riešenie. Pri posudzovaní takýchto technológií je preto dôležité pozerať sa nielen na to, koľko odpadu spracujú, ale aj na kvalitu výsledného materiálu, jeho bezpečnosť a možnosti jeho ďalšieho využitia či recyklácie.

Nový európsky legislatívny balík v oblasti obehového hospodárstva, tzv. Circular Economy Act[1], má podporiť rýchlejší prechod od tradičného lineárneho modelu hospodárenia „vyťaž – vyrob – spotrebuj – vyhoď“ k obehovému hospodárstvu, kde materiály a produkty zostávajú v obehu čo najdlhšie. Jeho cieľom je odstrániť prekážky pri obchodovaní s druhotnými surovinami a podporiť ich širšie využívanie v priemysle. Zámerom je vytvoriť jednotný európsky trh pre druhotné suroviny, zvýšiť dostupnosť kvalitných recyklovaných materiálov a tým znížiť závislosť EÚ od dovozu primárnych a kritických surovín.

Vo francúzskej metropole Bordeaux tvorí tretinu všetkého zmesového komunálneho odpadu biologicky rozložiteľný kuchynský odpad (K-BRO). To predstavuje približne 174 000 ton K-BRO, ktoré každoročne končia v spaľovni odpadov. Na zlepšenie tejto situácie sa metropola rozhodla rozšíriť svoj program komunitného kompostovania v rámci vonkajšieho okruhu, v ktorom žije 30 % z celkového počtu obyvateľov. V súčasnosti je v tejto oblasti vybudovaných 100 komunitných kompostovísk a cieľom je do konca roka 2026 zriadiť ďalších 300.

Klimatická kríza už dávno nie je varovaním „ekológov a aktivistov“. Na jej vážnosť upozorňujú poprední vedci – klimatológovia, oceánografi, či fyzici, ktorí celý život skúmajú fungovanie Zeme. To, čo bolo kedysi považované za extrém, sa dnes stáva novou realitou. Ak chceme zabrániť bodu zlomu, po ktorom už niektoré negatívne prírodné procesy nebude možné zastaviť, je nevyhnutné prijímať opatrenia vo všetkých oblastiach hospodárstva, vrátane odpadového hospodárstva. Práve množstvo odpadu, jeho charakter a spôsob nakladania s ním môžu klimatickú krízu buď prehlbovať, alebo naopak prispieť k jej zmierneniu.

Dňa 22. apríla 2026 sa v Bratislave konalo podujatie s názvom „Okrúhly stôl o budúcnosti odpadu v Slovenskej republike“, ktoré organizovala Asociácia podnikateľov v odpadovom hospodárstve (APOH). Medzi diskutujúcimi bol aj Martin Červenka, zastupujúci Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). Okrem iného v nás zarezonovalo jeho vyjadrenie pre média, v ktorom označil odporcov výstavby spaľovní odpadov za malú kričiacu skupinku ľudí. Tá podľa neho svojím hlasným vystupovaním prehlušuje väčšinový názor podporujúci spaľovne.

Dňa 22. apríla 2026 som sa zúčastnila podujatia Asociácie podnikateľov v odpadovom hospodárstve (APOH) s názvom „Okrúhly stôl o budúcnosti odpadu v Slovenskej republike“. Paradoxne, práve na Deň Zeme sa diskusia nevenovala modernému odpadovému hospodárstvu ani opatreniam, ktoré by reálne viedli k dodržiavaniu hierarchie odpadového hospodárstva – teda k znižovaniu vzniku odpadu a zvyšovaniu miery triedenia a recyklácie. Dominantnou témou bolo energetické zhodnocovanie odpadov a výstavba ďalších spaľovní na Slovensku.