Dňa 4.7. bol v Prešovskom Večerníku uverejnený ďalší článok novinára Andreja Petruša „Otázky pre petičný výbor“. V tomto článku redaktor Andrej Petruš dáva priestor pre vyjadrenia prešovského živnostníka Ing.Štefana Fecka, ktorými sa menovaný snaží spochybniť činnosť petičného výboru a Priateľov Zeme, organizovanú proti záujmom spoločnosti Fecupral mnohonásobne rozšíriť spaľovňu nebezpečných odpadov. V článku sa uvádza kuriózne tvrdenie, ktoré robí skutočne „medvediu“ službu podnikateľským zámerom spoločnosti Fecupral. Týmto kurióznym tvrdením je „priznanie“ pána Fecka ako sa jeho rodina snaží „separovať“ a ušetriť za odvoz odpadu tým, že plastové obaly z domácnosti odnášajú sami priamo do spaľovne spoločnosti Fecupral. Dovoľujeme si upozorniť, že toto konanie Ing. Fecka je porušením záväzných právnych predpisov, konkrétne §39 zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch, ako aj Všeobecne záväzného nariadenia mesta Prešov č. 147/2005 o odpadoch. Tým, že sa takéto konanie zverejňuje vo verejne šírenom tlačovom periodiku, podľa obsahu článku dokonca ako príklad pozitívnej činnosti – je návodom na porušovanie uvedených právnych predpisov. Uvedené predpisy totiž ukladajú povinnosť uložiť odpad len na miesto na to určené obcou (mestom). V prípade odpadu z domácnosti, vrátane plastových odpadov, sú týmto miestom pre občanov výhradne kontajnery a zberné dvory. Spaľovňa spoločnosti Fecupral takým miestom pre občanov na ukladanie domového odpadu nie je. Dôvodom týchto nariadení je skutočnosť, že uskladňovanie, zber a odvoz odpadov je špecializovanou odbornou činnosťou, v rámci ktorej je nutné dodržiavať osobitné podmienky. Dovoľujeme si položiť otázku p. Petrušovi, či uvažoval nad tým, aká anarchia by mohla nastať, keby si každý sám rozhodoval, aký druh odpadu, kde a v akom množstve odvezie? Nariadenie mesta Prešov jednoznačne ukladá, že vykonávať zber, prepravu a zneškodňovanie komunálnych odpadov v meste Prešov môže len ten, kto má uzatvorenú zmluvu s mestom. Tú majú v súčasnosti len Technické služby mesta Prešov, a.s. Skutočnosť, že sa Ing. Fecko bez problémov verejne priznáva, že bez akéhokoľvek oprávnenia „zastupuje“ túto organizáciu, je ďalším zjavným porušením dotknutých právnych predpisov. Článok obsahuje aj nepravdivé tvrdenie o tom, že plastové obaly zo zberného dvora Technických služieb mesta Prešov sa odvážajú na skládku odpadu. Podľa oficiálnych hlásení o vzniku odpadu za mesto Prešov, dostupných na Mestskom úrade alebo Obvodnom úrade životného prostredia v Prešove vytriedený odpad Technické služby mesta Prešov odovzdávajú podľa jeho druhu zhodnotiteľom. V súčasnosti v prípade plastov, napr. PET ich mesto Prešov odovzdáva na recykláciu spol. Kordservice, (pôvodne Hodváb Senica - výroba textilných vláken), v prípade zmesných plastov (obaly od potravín) je to spol. Ekoplastika Nitra, papier zberným surovinám, sklo - Vetropack Nemšová, VKM - Kuruc Company, kovy - Taval Prešov. Triedenie odpadov sa nerobí kvôli tomu, aby sa spaľovali, ako to prezentoval autor článku. Zákon o odpadoch jednoznačne uprednostňuje triedenie kvôli tomu, aby sa odpady mohli recyklovať a tým ušetriť suroviny, prírodné zdroje a energiu. Zároveň si dovoľujeme upozorniť, že „mindráky“ z veľkej produkcie sa dajú riešiť jednoduchšou a vhodnejšou cestou ako spaľovaním - racionalizáciou spotreby. Stačí si nebrať za každým nákupom tašky zadarmo a doma ich vyhadzovať, nebaliť chlieb a pečivo „piatimi sáčkami“, alebo uprednostňovať výrobky bez nadbytočných obalov, minerálky vo vratných fľašiach, atď. Za petičný výbor – Mgr. Katarína Vrábľová Priatelia Zeme – SPZ – Ladislav Hegyi, predseda

Odpoveď petičného výboru a Priateľov Zeme na otázky živnostníka Ing.Štefana Fecka

1. Aký je teda váš návrh na nakladanie s tzv. nebezpečným odpadom? 2. Kde sa má likvidovať rôzny technologický odpad od súčasných, ale aj od ´sľubovaných´ investorov, rozvíjajúcich svoju výrobu na území mesta? Nebezpečný odpad (NO) je termín, ktorý jednoznačne používa zákon o odpadoch, preto nie je na mieste používať skratku „tzv“. Nemáme nič proti súčasnej prevádzke spaľovne Fecupral ani nie sme a priori proti spaľovniam. Vždy sme sa vyjadrovali ku konkrétnym chybám a nedostatkom navrhovaného projektu. Pre určité percento odpadu je naozaj spaľovanie jedinou možnosťou. Väčšina NO však nekončí a ani nebude končiť v spaľovniach. Z celkového množstva nebezpečných odpadov je potrebné vyseparovať odpady recyklovateľné, ktorých množstvo zavádzaním nových technológií pribúda; odpady nespáliteľné, ktoré len zaberajú kapacitu; odpady, pre ktoré existuje alternatívna nespaľovacia technológia na ich zneškodnenie (uprednostňovať tieto technológie sa zaviazalo aj Slovensko prijatím Štokholmského dohovoru). Až po „vyradení“ týchto odpadov ostáva časť, pre ktorú je vhodné už len spaľovanie s využitím energie, pri použití najlepšej dostupnej technológie. Na to však nie je treba takú veľkú spaľovňu, akú navrhuje spol. Fecupral. Pre súčasné potreby tohto regiónu postačuje aj súčasná kapacita spaľovne. Zároveň si dovoľujeme zdôrazniť, že kapacity spaľovní na Slovensku nie sú napĺňané. Príkladom je napr. v súčasnosti najväčšia spaľovňa NO v Šali s kapacitou 10 000 ton, ktorá má k dispozícii cca 3000 ton pre iné subjekty. V súčasnosti sa tiež uvádza do prevádzky zrekonštruovaná spaľovňa NO v Kysuckom Novom Meste s kapacitou 1200 ton / rok. 3. Prečo by mesto nemohlo ekonomicky ťažiť z takto vyrobenej elektrickej a tepelnej energie? Investor projektu s mestom o dodávke energie nerokoval pred ani po podaní projektu na MŽP. Tiež nám nie je jasné, či si pán Fecko predstavuje, že mesto túto energiu dostane ako „bonus“ za umožnenie činnosti novej prevádzky? Nie je bližšie špecifikované ani množstvo vyrobenej a dodávanej energie, energetické využitie odpadov. Na zásobovanie energiou je potrebná kontinuálna prevádzka. Čo sa bude diať v prípade nedostatku odpadov? V záujme dosiahnutia ziskov sa budú spaľovať aj tie, ktoré boli vytriedené na recykláciu, resp. sa bude dovážať odpad z celého Slovenska? 4. Na základe akých podkladov (meraní, vedeckých expertíz) došiel petičný výbor k tomu, že hrozí zvýšenie tuhých odpadov a množstva ročných emisií do ovzdušia a vody? Tento fakt je možné dokázať elementárnymi znalosťami matematiky a fyziky. Ak spaľovňa spáli ročne cca 600 ton odpadu, vyprodukuje podľa oficiálnych dokumentov 10-30% tuhých nebezpečných odpadov, čo je minimálne 60 ton. Ak sa kapacita rozšíri a spaľovňa spáli trebárs len 12 000 ton (ako tvrdí Andrej Petruš), vznikne minimálne 1200 ton tuhých odpadov, ktoré sa musia uložiť na skládku pre nebezpečný odpad. Aj na Slovensku ešte stále platí zákon zachovania hmotnosti, takže keď dáme viac hmoty na vstup, musí sa nám zvýšiť výstup. To platí aj o celkových emisiách. Opäť opakujeme, že emisné limity síce budú dodržané, ale tie sa rátajú na objemové jednotky – na meter kubický. Celkové ročné emisie udávajú celkové množstvo (hmotnosť) vypustených látok, teda počet vypustených metrov kubických týchto látok. Keďže stále platí vyššie spomenutý fyzikálny zákon, tak sa zákonite emisie (v kubických metroch) zvýšia. 5. Sú ľudia a poslanci vo Veľkom Šariši hlúpejší alebo prezieravejší, ako sme my v Prešove, keď schválili zámer umiestnenia spaľovne (nadregionálneho centra zhodnocovania odpadov) do Veľkého Šariša? K tomu možno povedať len „chvalabohu“, že máme v Prešove poslancov, ktorí neodsúhlasili niečo, čo majú podané len ústnou formou, bez toho aby sa oboznámili s celým projektom. Ako je zrejmé z posledného obdobia, poslanci Veľkého Šariša tento prístup prehodnotili a svoje uznesenie o súhlase s umiestnením spaľovne v tomto meste zrušili. Za petičný výbor – Mgr. Katarína Vrábľová Priatelia Zeme – SPZ – Ladislav Hegyi, predseda

Odpoveď Priatešov Zeme - SPZ: PrivatPress, spol.s.r.o. Vydavateľ Prešovského Večerníka PhDr. Peter Ličák konateľ Jarkova 2 080 01 Prešov Vec : Žiadosť o uverejnenie odpovede k skutkovým tvrdeniam z článkov Andreja Petruša „Upaľovanie bosorky“ z 12.6. 2008 a „Bosorka uletela do Veľkého Šariša“ z 16.6.2008, publikovaných v Prešovskom Večerníku. V súlade s ust. § 8 zák.č. 167/2008 Z.z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve (tlačový zákon) Vám ako vydavateľovi Prešovského Večerníka predkladáme žiadosť o uverejnenie odpovede k článkom redaktora Andreja Petruša, uvedeným vyššie. Dôvodom našej žiadosti je skutočnosť, že v týchto článkoch spomínaný novinár uplatňuje opakovane viaceré skutkové tvrdenia, ktoré sa dotýkajú dobrej povesti organizácie Priatelia Zeme – SPZ v Košiciach. V tejto súvislosti si dovoľujeme uviesť náš názor, že predmetné články sú neprijateľným prejavom neobjektívneho, jednostranného informovania čitateľa - ( v niektorých prípadoch pri použití aj vulgarizujúcich tvrdení), ktoré má za cieľ znížiť dôveryhodnosť našej organizácie a tým aj spochybniť aktivity, ktoré organizujeme v spojitosti so zámerom spol. Fecupral, s.r.o. rozšíriť v meste Prešov súčasnú spaľovňu nebezpečného odpadu na najväčšiu v SR, resp. ju umiestniť v meste Veľký Šariš. Tento nepriaznivý dojem o konaní Priateľov Zeme – predovšetkým v spojitosti s organizovaním petície k zámeru umiestnenia spaľovne nebezpečného odpadu v mestskej zástavbe, má vytvoriť označenie našej činnosti Andrejom Petrušom ako prejavu tmárstva, zatemnenej mysle, dokonca až stredoveku, čo evokujú aj názvy článkov a ich obsah (viď napr. prvú až piatu vetu článku „Upaľovanie bosorky“ ). Obsah článkov cielene vytvára paralelu medzi upaľovaním bosorky a našimi aktivitami, výslovne Andrej Petruš uvádza skutkové tvrdenie napr. o tom , že „ ....košickí Priatelia Zeme sa rozhodli upáliť súčasnú „bosorku“ – spaľovňu tzv. nebezpečného odpadu (článok „Upaľovanie bosorky“), „celá petícia je postavená ako v stredoveku, keď upaľovali bosorku“ (článok „Bosorka uletela do Veľkého Šariša“). Zároveň autor článkov opakovane spomína našu údajnú demagógiu, resp. dokonca klamanie ľudí v súvislosti s obsahom petície – cit. „ ...jej takmer celý obsah považujem iba za obyčajnú demagógiu.“ - siedma veta článku „Upaľovanie bosorky“, 2.str. tohto článku –„..a teraz .k faktom v petícii, ktoré zaváňajú demagógiou...“), alebo „.Je smutné , že ľudia naleteli aj ďalším demagogickým konštatovaniam v petícii...“, opäť 2.str. tohto článku a „....jej obvinenie (petície - z kontextu) bolo založené na subjektívnych pocitoch a oklamaní masy ľudí.“ (článok „Bosorka uletela do Veľkého Šariša“). Autor článkov má nepochybnú snahu znížiť dôveryhodnosť a dobrú povesť našej organizácie aj poukazovaním na údajnú iracionalitu nášho konania, alebo upozornením na naše údajné nerešpektovanie názorov odborníkov, resp. na našu - podľa jeho názoru - neodbornosť – viď jeho skutkové tvrdenia o chýbajúcich racionálnych dôvodoch v spojitosti s petíciou (článok „Bosorka uletela do Veľkého Šariša“ ), a cit. : „Priatelia Zeme si privlastnili právo na rozum a neuznávajú žiadne argumenty odborníkov“, (článok „Upaľovanie bosorky“), „ako sa mi v telefonickom rozhovore priznala Mgr. Katatína Vrábľová z petičného výboru, v spaľovni nikdy ešte nebola.. „ a „...mne to pripomína situáciu, keď lekárovi – špecialistovi pri operácii srdca radí laik z ulice (rovnako článok „Upaľovanie bosorky“). S prihliadnutím na ust. § 8 ods. 3 zák.č. 167/2008 Z.z. (tlačového zákona) konštatujeme, že jeho negatívny postoj k našej organizácii bol vyjadrený absolútne neprijateľne použitím nepravdivých a neúplných informácií vo verejne prístupnej periodickej tlači, čím sa nesporne dotkol našej dobrej povesti. Ako uvádzame vyššie - z citovaného obsahu skutkových tvrdení Andreja Petruša – je nesporný autorov úmysel - vyvolať nedôveru verejnosti o opodstatnenosti a profesionalite našich aktivít. Aj keď je Priateľom Zeme zrejmé, prečo odporcovia ich aktivít sú nútení sa uchyľovať k nepravdivým, neobjektívnym, zjednodušujúcim a jednostranným tvrdeniam, nikdy s takýmto informovaním čitateľov nebudú súhlasiť a využijú všetky právne možnosti , aby takému konaniu zabránili. V dôsledku uvedeného ako jeden z týchto právnych prostriedkov využívame právo na odpoveď a s prihliadnutím na ust. § 8 ods. 1 a 4 citovaného zákona žiadame o bezodkladné uverejnenie odpovede k vyššie uvedeným skutkovým tvrdeniam, obsiahnutým vo vyššie uvedených článkoch – najneskôr do 3 dní od doručenia tejto žiadosti. Zároveň - s poukazom na § 8 odsek 5 zák.č. 167/2008 Z.z. žiadame, aby naša odpoveď bola zverejnená na rovnocennom mieste, v predloženom rozsahu (ktorý je svojím rozsahom rovnocenný článkom Andreja Petruša) a rovnakým písmom, akým boli uverejnené skutkové tvrdenia v článkoch Andreja Petruša - s označením „Odpoveď“, ku ktorému bude pripojený názov Priatelia Zeme – SPZ. Označenie „odpoveď“ musí byť uverejnené rovnakým písmom, akým bol uverejnený nadpis textu obsahujúceho skutkové tvrdenie. K uverejnenej odpovedi nemožno uviesť žiadny súvisiaci text obsahujúci hodnotiaci úsudok. V tejto súvislosti Vás žiadame o zverejnenie ospravedlnenia Andreja Petruša za uvedenie nepravdivých tvrdení, ktoré poškodili dobrú povesť nášho združenia. V prípade, ak tak Andrej Petruš neučiní do 10 dní odo dňa doručenia tohto listu, upozorňujeme Vás, že využijeme všetky možnosti dané Občianskym zákonníkom na ochranu dobrej povesti nášho združenia a uplatníme návrh na začatie súdneho konania, v rámci ktorého sa budeme domáhať súdnej ochrany nášho dobrého mena. Okrem toho v súlade s tlačovým zákonom využijeme právne prostriedky na opravu vyššie uvedených nepravdivých tvrdení Andreja Petruša. Text odpovede. Priatelia Zeme – SPZ

Odpoveď k bosorkám v mysli Andreja Petruša.

Vzhľadom na neprijateľný prejav nepravdivého, jednostranného a neobjektívneho informovania čitateľov v článku „Upaľovanie bosorky“ dňa 12.6. 2008 a v článku „Bosorka uletela do Veľkého Šariša“ dňa 16.6.2008, publikovaných v Prešovskom Večerníku sme nútení uverejniť za naše združenie odpoveď na viaceré vyjadrenia autora týchto článkov Andreja Petruša. Touto odpoveďou chceme uviesť na pravú mieru viaceré jeho skutkové tvrdenia o motívoch nášho konania, o údajnej demagógii a klamaní ľudí nami organizovanou petíciou k umiestneniu spaľovne nebezpečného odpadu v Prešove, alebo vo Veľkom Šariši, o nerešpektovaní odborníkov naším združením a rovnako aj – podľa jeho názoru - o našej neodbornosti. V tejto súvislosti zdôrazňujeme, že naše výhrady a stanoviská k tomuto zámeru vôbec nie sú prejavom tmárstva a spiatočníctva (ako naznačuje Andrej Petruš), ale vyplývajú len z potreby dosiahnuť svedomité a objektívne zhodnotenie rizík umiestnenia spaľovne nebezpečného odpadu v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zák. č. 24/2006 Z.z. , tak ako si to posúdenie tak závažnej činnosti vyžaduje. Nikdy sme nepovedali, že sme proti spaľovniam nebezpečného odpadu ako takým. Nemáme nič proti a nikdy sme v našej kampani nevystupovali ani proti súčasnej prevádzke spol. Fecupral. Máme však konkrétne pripomienky ku konkrétnym chybám a negatívam predloženého projektu tak, aby sme zvýšili úroveň ochrany zdravia ľudí a prostredia. Sme nútení upozorniť, že kvôli nerešpektovaniu štruktúry a obsahu jednotlivých dokumentov, ktoré pri posudzovaní zámeru predložila spoločnosť Fecupral podľa zák. č. 24/2006 Z.z. chýbalo viacero dôležitých štúdií, výpočtov. Na zachovaní obsahu a členenia týchto dokumentov podľa jednoznačne znejúcich príloh tohto zákona, (ktoré to upravujú) uvedený právny predpis trvá. Musíme konštatovať, že rešpektovanie štruktúry a obsahu jednotlivých predložených dokumentov považujeme za elementárne zvládnutie tých najzákladnejších povinností každého spracovateľa. Skutočne nerozumieme, prečo napr. zámer predmetnej činnosti (konkrétny dokument podľa zákona) nebol pripravený podľa prílohy č. 9 Zákona 24/2006 Z.z. (ako ukladá zákon) ale prílohy č. 11, ktorá sa vzťahuje na úplne iné štádium posudzovania tejto činnosti (správu o hodnotení). Ako príklad neobjektívneho informovania Andreja Petruša v tejto spojitosti uvádzame, že z jeho článku mala verejnosť možnosť sa dozvedieť, že v Európe je 330 spaľovní odpadov. Uvádza aj príklady spaľovní, ktoré sú umiestnené v centre miest – Amsterdam, Hamburg. Na doplnenie môžeme za našu stranu ešte uviesť tiež často spomínaný Liberec a Viedeň. Umiestnenie takejto činnosti v zástavbe miest však vôbec nie je obvyklým riešením a tvorí len malý podiel z celkového množstva spaľovní. Autor nepodáva žiadne informácie o pozadí výstavby takýchto spaľovní, ani o komplikovanosti splnenia všetkých podmienok, ktoré predchádzali ich výstavbe, rovnako ani o závažných problémoch pri skúšobných prevádzkach – ako to bolo napríklad v prípade spaľovne v Liberci v Českej republike. Zároveň neuvádza, že konkrétne v najbližšej spaľovni odpadov v Kokšov Bakši pri Košiciach bol v posledných rokoch rozsiahly požiar, ktorý mal negatívny vplyv na prevádzkovanie tohoto zariadenia. Dôsledky tejto havárie by boli určite ešte vážnejšie, keby spaľovňa bola umiestnená v blízkosti centra Košíc. Ani v Českej republike nie sú havárie a požiare v spaľovniach ničím výnimočným a stávajú sa niekoľkokrát za rok. Dva požiare v spaľovni nebezpečných odpadov Ekotermex Vyškov boli zaznamenané v apríli a máji 2005, rok pred tým bol požiar v sklade popolu a popolčeka tej istej spaľovne, v júli 2005 požiar v spaľovni nebezpečných odpadov v Chropyni v dôsledku vyšľahnutia ohňa z pece, atď. Skutočnosť, že niekoľko spaľovní stojí v centrách miest ešte neznamená, že je to dobré riešenie. Naopak, stále si stojíme za tým, že takéto spaľovne ako aj niektoré iné rizikové prevádzky do mesta nepatria a sú vždy len výnimočnou možnosťou. Vzhľadom na výnimočnosť takýchto riešení sme predpokladali , že spol. Fecupral, s.r.o. v záujme vyvrátenia argumentov svojich oponentov urobí všetko preto, aby konkrétnymi výpočtami, štúdiami, preukázala, že jej zámer nie je rizikový a že má pripravené opatrenia, ktorými možné riziká eliminuje, alebo minimálne zníži na zanedbateľnú mieru. Musíme, žiaľ, konštatovať , že v predložených dokumentoch, ktoré dala spracovať spol. Fecupral, s.r.o. poverenými osobami vo viacerých prípadoch takéto výpočty a štúdie chýbajú, napriek tomu, že sa štandardne pri takýchto zámeroch predkladajú. Spracovateľ sa viackrát obmedzuje len na jednostranné vyhlásenia o dodržaní limitov, splnení podmienok, zabezpečení požiadaviek, atď., ktoré však nemajú oporu v žiadnych relevantných dôkazoch. Na nutnosť doplnenia takýchto dôkazov sme neupozorňovali len my, ale zhodne aj napr. Ministerstvo životného prostredia. Ako príklad takejto chýbajúcej štúdie, ktorú vždy obsahuje každý štandardný projekt spaľovania nebezpečného odpadu, uvádzame zvozovú štúdiu dodávaného odpadu do spaľovne, ktorá patrí k podstatným dokumentom, preukazujúcim opodstatnenosť kapacity a konkrétneho umiestnenia spaľovne, dopravnú záťaž a dopravné riziká. V rámci tejto štúdie by musel spracovateľ vyhodnotiť okrem iného aj skutočnosť, prečo v Prešovskom samosprávnom kraji, ktorý je krajom s najnižšou produkciou nebezpečného odpadu na Slovensku by mala byť najväčšia spaľovňa nebezpečných odpadov v tejto republike. V tejto súvislosti uvádzame, že napríklad zamietnutý projekt vtedy najväčšej spaľovne nebezpečného odpadu v Šali v Nitrianskom samosprávnom kraji obsahoval takmer 80 stranovú zvozovú štúdiu s detailnými informáciami, ktorými sa snažil preukázať opodstatnenosť navrhovanej kapacity ako aj lokalizáciu spaľovne. Spol. Fecupral, s.r.o doposiaľ k požiadavke o predložení zvozovej štúdie namiesto uvedenia faktov a argumentov uvádzala, že je predmetom obchodného tajomstva čo nie je pravdou, údaje o dôvodoch lokalizácie, kapacity a z toho plynúcich rizík spaľovne nie sú predmetom obchodného tajomstva. Aj Ministerstvo životného prostredia SR trvá na predložení tejto štúdie. Ako ďalší príklad chýbajúcich štandardných dôkazov o opodstatnenosti projektu Fecupral, s.r.o. je spracovanie kompletnej rozptylovej štúdie, ktorú rovnako okrem nás opäť požaduje aj Ministerstvo životného prostredia. Táto štúdia by v primeranom rozsahu (ktorá doposiaľ v takomto rozsahu predložená nebola) zhodnotila znečistenie ovzdušia vplyvom spaľovne. Zároveň rovnako chýba uvedenie množstva vyrobenej a dodávanej energie, špecifikácia spôsobu nakladania so vstupnými a výstupnými odpadmi vrátane ich monitoringu, opatrenia v prípade havárií (viď vyššie spomínanú haváriu v spaľovni pri Košiciach a časté havárie v ČR), návrhy kombinácií spaľovania jednotlivých druhov nebezpečných odpadov atď. Takéto nedostatky dokumenty predložené odborníkmi nesmú obsahovať. Za veľmi vážny nedostatok považujeme, že v dokumentoch o projekte spaľovne nebezpečného odpadu predložených spoločnosťou Fecupral na pripomienkovanie zainteresovanou verejnosťou sú len minimálne zmienky o vyhodnotení zdravotných rizík – teda vplyvov činnosti spaľovne na zdravie, uvádzajú sa len mimoriadne stručné informácie o zvýšenej hlučnosti, zápachu atď. Opäť považujeme za neprípustné, že by sa projekt spaľovne nebezpečného odpadu obmedzoval len na jednostranné konštatovanie, že k zhoršeniu zdravia nedôjde, bez podloženia tohto tvrdenia výsledkami konkrétnych zdravotných štúdií, ktoré by mala k dispozícii zainteresovaná verejnosť. V tejto súvislosti vyslovujeme poľutovanie, že si zastupiteľstvo vo Veľkom Šariši pred svojím rozhodovaním o umiestnení spaľovne nebezpečného odpadu na svojom území vyššie uvedené štúdie, merania a výpočty nevyžiadalo. Dovolili sme si spomenúť tieto výhrady, aby sme uviedli na pravú mieru vyjadrené spochybňovanie Andreja Petruša o tom, či sme odborníkmi, alebo, či rešpektujeme názor odborníkov. Z uvedeného je zrejmé, že s našimi výhradami sa vo veľkej miere stotožňujú odborníci z Ministerstva životného prostredia. V tejto súvislosti podotýkame, že viaceré z týchto výhrad majú aj odborníci zo Slovenskej agentúry životného prostredia , mesta Prešov a Prešovského samosprávneho kraja. V prípade, keby mal Andrej Petruš záujem objektívne a nie jednostranne informovať verejnosť, určite by mu nerobilo problém sa o týchto výhradách dozvedieť Nesporne by bolo prínosom pre objektívnosť jeho vyjadrení, keby si preštudoval aj odborné stanoviská a materiály druhej strany. Tieto pripomienky sú voľne dostupné napr. na web stránke www.priateliazeme.sk/spz., resp. na mestskom úrade v Prešove, rovnako aj na Úrade Prešovského samosprávneho kraja a Slovenskej agentúre životného prostredia. Je skutočne na škodu veci, že Andrej Petruš za odborníkov považuje len odborníkov, ktorých si objednala spoločnosť Fecupral. Zároveň považujeme za poľutovaniahodné, že sa Andrej Petruš potrebuje uchyľovať k vyjadreniam, ktoré nemôžeme označiť inak ako vulgárne podnecovanie „prešovsko – košickej“ nevraživosti –viď jeho výrazy cit : „sú Prešovčania už ozajstní hlupáci....takže musí prísť „záchrana“ až z Košíc?“ V tejto súvislosti sme nútení uviesť, že Priatelia Zeme - SPZ je organizácia s celoslovenskou pôsobnosťou, ktorá podáva odborné pripomienky k takýmto a podobným projektom po celom Slovensku. Projekt mnohonásobného rozšírenia spaľovne v Prešove sa nedotýka len samotného Prešova a Prešovčanov. Prečo by potom naša legislatíva ukladala povinnosť posudzovať činnosť týchto zariadení aj z hľadiska medzinárodného vplyvu? (viď prílohu č. 13 zák. č. 24/2006 Z.z.) Podotýkame, že aj toto zhodnotenie v projekte chýba, Opäť zdôrazňujeme, že nemáme nič a nikdy sme v našej kampani nevystupovali proti súčasnej prevádzke spol. Fecupral. Vždy sme sa vyjadrovali ku konkrétnemu projektu podanému na MŽP. Vyjadrenie, že sa Priatelia Zeme – SPZ rozhodli upáliť súčasnú „bosorku“ – spaľovňu tzv. nebezpečného odpadu je neprimerané a neopodstatnené. Ak by bol autor článku vzdelaný v predmetnej problematike, nemohol by v prípade navrhovaného zariadenia spol. Fecupral spochybňovať jeho označenie ako spaľovňu nebezpečného odpadu (cit.:....samozrejme, slová spaľovňa nebezpečného odpadu psychologický efekt ešte znásobujú).Dovoľujeme si upozorniť, že naša súčasná legislatíva považuje zariadenia na spaľovanie odpadu za spaľovne a nie za centrá na energetické zhodnocovanie. Potvrdzuje to aj stanovisko Ministerstva životného prostredia k zámeru spoločnosti Fecupral: „Vychádzajúc zo súčasných právnych predpisov upravujúcich oblasť odpadového hospodárstva a ochrany ovzdušia a údajov obsiahnutých v predloženom zámere nemožno navrhovanú činnosť označiť ako zariadenie na energetické zhodnocovanie odpadov. Jedná sa o zneškodnenie odpadov činnosťou D10 Spaľovanie na pevnine podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“ Autor článku použil pre spochybňovanie našej odbornosti nepodstatné informácie typu „Ako sa mi v telefonickom rozhovore priznala Mgr. Katarína Vrábľová z petičného výboru, v spaľovni nikdy ešte nebola...“, pričom zabudol doplniť, že Mgr. Vrábľová hovorila o konkrétnej spaľovni Fecupral a zároveň vysvetlila, že návšteva v spaľovni by nič nezmenila na jej stanoviskách, pretože sa stále vyjadruje len k projektu, ktorý momentálne ešte nie je v tomto zariadení realizovaný a len ho posudzuje ministerstvo. Autor sa pomerne obsiahle venuje emisiám do ovzdušia a porovnávaním znečisťovateľov v meste Prešov podľa údajov z roku 2004 (v článku je mylne uvedený rok 1994). Bohužiaľ, je to zasa len diskusia o doterajšej prevádzke spaľovne, nie o tom, ako sa situácia zmení v prípade realizácie navrhovaného projektu. Tvrdenie, že „výsledným produktom spaľovania je inertný nereaktívny popol, na ktorého zachytenie stačí jeden malý kontajner“ je tvrdenie nanajvýš neodborné. Pochybujeme, že by v odborných materiáloch, ktoré si tento redaktor preštudoval, bola takáto informácia v uvedenom znení uvedená. Zároveň sa ohradzujeme voči vyjadreniu, že fakty uvedené v petícii zavádzajú demagógiou. Priatelia Zeme vo svojich stanoviskách, petíciách, pripomienkach atď. uvádzajú vždy overené a podložené fakty, a informácie získané 12 rokmi skúseností v tejto oblasti. Text petície v žiadnom prípade nie je hrozivý. K tvrdeniu, že nadregionálne centrum zneškodňovania odpadov je v územnom pláne Prešovského samosprávneho kraja (PSK) uvádzame nasledovné: Áno, je to pravda, ale autor článku neuvádza vyjadrenie PSK k tomuto projektu : „Z nášho pohľadu je situovanie navrhovanej činnosti, ktorá predstavuje zvýšenie spaľovania odpadov 21-krát oproti súčasnému stavu nevhodné z dôvodu, že sa táto činnosť nachádza v zastavanom území mesta Prešov, kde v jeho blízkosti (cca 500m) je obytná zóna mesta Prešov a navrhované územie, ktoré je taktiež určené pre obytnú zástavbu.“ Zároveň uvádzame k ďalšiemu neopodstatnenému konštatovaniu autora, cit.: „Absolútnym nezmyslom v texte petície je to, že preprava nebezpečného odpadu pôjde cez obytné zóny.“ Autor článku tento fakt vôbec nevyvrátil, odvoláva sa iba na prepravu farieb, olejov, benzínu. Treba doplniť, že k nebezpečným odpadom, ktoré by mohla spaľovňa zneškodňovať patria napr. aj infekčné zdravotnícke odpady a vysoko toxické PCB (polychlórované bifenyly), na ktorých spaľovanie má spol. Fecupral ako jediná na Slovensku oprávnenie a v projekte sú uvedené medzi zamýšľanými odpadmi pre spaľovanie. Nebezpečné odpady sa budú privážať do Prešova zo všetkých smerov (od Košíc, od Popradu, od smeru Bardejov-Vranov-Humenné a od smeru Sabinov-Stará Ľubovňa). Chce teda autor tvrdiť, že na týchto prístupových cestách sa nenachádzajú žiadne obytné plochy, rodinné domy a pod.? Rovnako nie je pravdivé tvrdenie, že Priatelia Zeme neponúkajú inú alternatívu. Práve naopak, stále upozorňujeme na to, že alternatívy pre časť nebezpečných odpadov, ktoré majú byť zneškodňované aj v tejto spaľovni naozaj existujú. Sú to napr. tzv. nespaľovacie technológie, ktoré podporuje aj EU (odporúčanie v rámci Štokholmského dohovoru). Pri týchto technológiách nevznikajú toxické látky, ktoré by sa uvoľňovali do ovzdušia, ani ich konečný produkt nie je treba umiestňovať na skládky nebezpečných odpadov. Takáto technológia sa napr. pripravuje pre likvidáciu PCB v Strážskom. V tejto súvislosti tiež uvádzame, že spaľovanie PCB odpadov (najmä tých s vysokým obsahom PCB) je nevhodné, pretože sa spaľovaním nezneškodnia, boli vyrábané a používané práve za účelom toho, aby nehoreli. Priatelia Zeme – SPZ nikdy netvrdili, že pre nebezpečný odpad nie je treba žiadnu spaľovňu. Samozrejme, aj po vyseparovaní nespáliteľných odpadov, recyklovateľných odpadov a tých, pre ktoré existujú čistejšie nespaľovacie technológie, ostáva časť odpadov, ktoré by sa mali spáliť s využitím energie. Najväčšia spaľovňa nebezpečných odpadov by však určite mala byť na vhodnejšom mieste ako v zástavbe mesta Prešov alebo Veľký Šariš. Výber miesta spaľovne sa nemá riadiť len obchodným záujmom navrhujúceho súkromného investora. V našej dlhoročnej práci sa už od začiatku venujeme osvete a prevencii, ktorá je na prvom mieste v tzv. odpadovej hierarchii. Preto otázka p. Hanigovského - prečo Priatelia Zeme nezamerajú svoje aktivity na znižovanie odpadu u jeho pôvodcov naozaj nie je na mieste. Dovolíme si tvrdiť, že sme jedinou organizáciou na Slovensku, ktorá sa prevencii v oblasti odpadového hospodárstva venuje v mimoriadne veľkej miere a zastáva v tomto aj miesto, ktoré by malo patriť štátnym inštitúciám. V záujme veci – keďže nesporným úmyslom autora článkov bolo znížiť dôveryhodnosť a dobrú povesť Priateľov Zeme – sme nútení uviesť niekoľko faktov o našej činnosti : Občianske združenie Priatelia Zeme - SPZ patrí medzi významné slovenské mimovládne organizácie pre ochranu životného prostredia, participuje odborne na príprave zákonov a ďalších právnych predpisov v súvislosti s odpadovým hospodárstvom a environmentálnymi záťažami. Tvorí súčasť viacerých pracovných skupín viacerých dotknutých ministerstiev a orgánov štátnej správy, podáva odborné poradenstvo stovkám samospráv po celom Slovensku. Je členom najväčšej, renomovanej asociácie mimovládnych organizácií pre environmentálne a sociálne orientovaný rozvoj „Priatelia Zeme“ (FoEI), pôsobiacej v 71 krajinách sveta s 1 a pol miliónom členov, ktorej patrónmi sú nositelia Nobelovej ceny a významní vedci. Oblasti odpadového hospodárstva sa venuje od svojho vzniku v roku 1996. Pracuje nielen na zákaze a obmedzení ekologicky škodlivých činností, ale hlavne sa snaží vytvárať pozitívne riešenia pre dosiahnutie trvalo udržateľnej spoločnosti. V združení Priatelia Zeme pôsobia viaceré osobnosti ktoré riadia jeden z najlepšie hodnotených systémov triedeného zberu na Slovensku, poprední odborníci z akademickej obce, experti s dostatočnou odbornou spôsobilosťou, vrátane právnych expertov. Predseda spol. Priatelia Zeme – SPZ v Košiciach v súčasnosti pôsobí aj ako poradca českého ministra životného prostredia. Za dosiahnuté výsledky dvakrát získali cenu za environmentálny projekt roka. Medzinárodná nadácia Sasakawa Peace Foundation ocenila ich projekt v roku 1999 - 2. miestom a v roku 2001 - 1. miestom. V roku 2003 získali Cenu ministra životného prostredia SR za prínos v starostlivosti o životné prostredie. Bez ohľadu na tieto výsledky sa nestaviame do polohy vševediacich. Máme však dostatok znalostí a skúseností s procesmi posudzovania vplyvov na životné prostredie na to, aby sme k nim mohli zaujať relevantné stanovisko a objektívne ich hodnotiť z pohľadu verejnosti, nie z pohľadu záujmov súkromného investora. Naše pripomienky a stanoviská sa samozrejme opierajú o odborné fakty na rozdiel od dohadov a osočovaní redaktora Andreja Petruša. V Košiciach 3. 7. 2008 S pozdravom,

Ladislav Hegyi Predseda združenia Priatelia Zeme – SPZ

Na vedomie: Andrej Petruš, redaktor denníka Prešovský Večerník