Detská práca vo svete
Detská práca je globálny problém, ktorý postihuje predovšetkým rozvojové, ale aj rozvinuté krajiny. Milióny detí vo svete sú pripravené o detstvo, pretože musia robiť prácu, ktorá ohrozuje ich zdravie a vzdelanie, a to aj napriek existencii zákonov zakazujúcich detskú prácu.
Čo je detská práca?
Pojem detská práca sa často definuje ako práca, ktorá pripravuje deti o detstvo, ich potenciál a dôstojnosť, je škodlivá pre ich telesný a duševný vývoj. Vzťahuje sa na prácu, ktorá je psychicky, fyzicky, sociálne alebo morálne nebezpečná a škodlivá pre deti a narúša ich školskú dochádzku tým, že ich zbavuje možnosti navštevovať školu [1].
Príčiny detskej práce
Príčiny detskej práce sú zmesou sociálnych a ekonomických faktorov. Za jednu z najvýznamnejších príčin býva obvykle považovaná chudoba. Práca detí nie je len dôsledkom chudoby, ale súčasne chudobu prehlbuje, pretože lacná detská pracovná sila znižuje platy na celom trhu, v dôsledku čoho trpí celá spoločnosť. Ďalším nemenej podstatným faktorom, ktorý priamo súvisí s chudobou a je príčinou detskej práce je nedostatok vzdelania. S nevzdelanosťou klesá šanca na lepšie pracovné uplatnenie a vyšší plat. V rodinách s nedostatkom financií sú deti nútené opustiť školu a začať pracovať, aby pomohli rodičom. Ďalším faktorom prispievajúcim k problému detskej práce je obrovská moc nadnárodných spoločností a ich snaha minimalizovať výrobné náklady. Tieto spoločnosti majú v chudobných krajinách silnú vyjednávaciu pozíciu, takže si môžu diktovať čo najvýhodnejšie výrobné podmienky. To väčšinou zahŕňa čo najlacnejšiu pracovnú silu. Rozvojové krajiny sú často natoľko chudobné, že na tieto podmienky pristúpia aj za cenu porušovania legislatívy [2].
Koľko detí je zapojených do detskej práce?
Podľa odhadov Medzinárodnej organizácie práce je na celom svete zapojených do detskej práce 152 miliónov detí, čo predstavuje takmer jedno z desiatich detí na celom svete. Takmer polovica z týchto detí pracuje v nebezpečnej práci, ktorá priamo ohrozuje ich zdravie, bezpečnosť a morálny vývoj. Deti vo veku od 5 do 11 rokov tvoria najväčší podiel pracujúcich detí. Najviac pracujúcich detí je v najchudobnejších častiach sveta. V Afrike je do detskej práce zapojená až pätina detí, čo predstavuje 72 miliónov. Ázia a Tichomorie sú na druhom mieste, kde pracuje 7 % všetkých detí - 62 miliónov [3].
Hospodárske odvetvia s prevahou detskej práce a ich dôsledky pre pracujúce deti
Poľnohospodárstvo je odvetvím s najväčším počtom pracujúcich detí. Podľa Medzinárodnej organizácie práce až 71 % všetkých detských pracovníkov pracuje v poľnohospodárstve, vrátane rybolovu, akvakultúry, lesníctva a chovu hospodárskych zvierat [3]. Vysoký podiel detskej práce je pri pestovaní kávy, kakaa, tabaku a bavlny.
Vzhľadom na vážne porušovanie práv detí sa pozornosť často upriamuje na pestovanie kakaa. Odhaduje sa, že až 2,1 milióna detí pracuje na kakaových poliach na Pobreží Slonoviny a v Ghane. Tieto Africké krajiny sú hlavnými výrobcami kakaa na celom svete. Viac ako 85 % detí pracujúcich na kakaových poliach v uvedených krajinách, čelí nebezpečným podmienkam [4]. Pri práci na kakaovej plantáži hrozí nebezpečenstvo fyzického poranenia (pri nosení ťažkých vriec a používaní mačiet), vyčerpanie horúčavou, rakovina kože z nadmerného vystavenia priamemu slnku, otravy pesticídmi [2].
Detská práca sa intenzívne využíva aj v sektore bavlny, najmä tam, kde je nízka mechanizácia. Deti sa zvyčajne podieľajú na ručnom zbere bavlny, pretože majú malé prsty, ktoré nepoškodzujú plodiny. Tento mýtus prispel k udržaniu detskej práce. Deti tiež vykonávajú mnohé iné nebezpečné úlohy, ako napríklad postreky pesticídmi.
Produkcia tabaku je ďalším odvetvím, v ktorom deti pracujú v nebezpečných podmienkach, nakoľko sú vystavené nikotínu a rôznym pesticídom, ktoré sú škodlivé pre ich zdravie.
Deti pracujú aj v rôznych priemyselných odvetviach, najmä v textilom a odevnom priemysle, ale aj v iných, napr. v ťažobnom priemysle. Detská práca je využívala v malých zlatých baniach v Ghane, Mali, Tanzánii a na Filipínach. V baniach sú pracovníci vystavení toxickým chemikáliám, ktoré môžu spôsobiť smrť [4].
Ako môžeme pomôcť
Detská práca je závažný problém, ktorý vyžaduje globálne riešenia, ale aj my ako spotrebitelia môžeme prispieť k jeho riešeniu a to nasledovne:
- Kupujme iba to čo naozaj potrebujeme, pri nákupoch dajme prednosť veciam z druhej ruky.
- Zaujímajme sa odkiaľ pochádzajú veci, ktoré kupujeme a uprednostňujme lokálne produkty a produkty, ktoré majú certifikát Fair trade, ktorý deklaruje, že pri výrobe nebola využívaná detská práca a zamestnanci boli primerane zaplatení.
- Šírme informácie a zvyšujme povedomie o tomto probléme vo svojom okolí.
Príbeh vecí
"Raz som si cestou do práce chcela vypočuť správy, tak som vošla do obchodu s elektronikou. Našla som tam šikovné malé zelené rádio za 4 doláre a 99 centov. Kým som stála v rade, premýšľala som nad tým, ako je možné, že za 4,99 USD sa dá vyrobiť rádio a ešte mi ho privezú až pod nos. Kov bol pravdepodobne vyťažený v Južnej Afrike, ropa v Iraku, plasty sa vyrábali v Číne a celé to možno poskladal dohromady 15-ročný chlapec v mexickej maquiladore. 4,99 dolára by ani nestačilo na zaplatenie nájmu za policu, v ktorej ležalo, kým som si poň prišla. Možno ani časť platu chlapíka v obchode, ktorý mi ho pomohol vybrať. Alebo niekoľko zaoceánskych letov a jázd kamiónom, ktorý kúsky rádia prevážal. Ja som za to rádio nezaplatila. Tak kto zaňho zaplatil? Hmm, akísi ľudia zaplatili stratou svojho prírodného bohatstva - stratou svojho čistého vzduchu, zvýšením výskytu astmy a rakoviny. Možno deti niekde zaplatili svojou budúcnosťou...“ takto uvažuje Annie Leonard, americká kritička konzumu, vo svojom filme Story of stuff (príbeh vecí).
Zamýšľajme sa nad tým, odkiaľ pochádzajú veci, ktoré nakupujeme.
Film si môžete pozrieť priamo tu, po spustení si môžete nastaviť slovenské titulky:
Použité zdroje:
[1] https://www.ilo.org/ipec/facts/lang--en/index.htm
[2] https://nazemi.cz/wp-content/uploads/2021/02/kakao2014.pdf
[3] https://www.ilo.org/wcmsp5/groups/public/@dgreports/@dcomm/documents/publication/wcms_575499.pdf
[4] http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/BRIE/2019/633142/EPRS_BRI(2019)633142_EN.pdf