Prečo riešiť elektronický odpad?

Elektronika je súčasťou nášho každodenného života – smartfóny, počítače, televízory, spotrebiče, lampy, nabíjačky. Ale keď zariadenia doslúžia alebo sa stanú zastaranými, často končia v koši alebo na skládke/v spaľovni. Tento „elektronický odpad“ (alebo WEEE/E-waste) predstavuje jednu z najrýchlejšie rastúcich zložiek odpadu v Európe i vo svete.

Kampaň EWWR 2025 sa zameriava práve na tento problém a volá po aktívnej angažovanosti verejnosti, škôl, samospráv aj firiem. [Zdroj] Cieľom je motivovať ku zníženiu vzniku elektronického odpadu prostredníctvom predĺženia životnosti zariadení, opráv, opätovného použitia a zodpovedného zberu.

> Viac informácií o problematike elektroodpadu nájdete na tejto stránke.

Výzva na zapojenie

Do kampane sa môžu zapojiť jednotlivci, školy, samosprávy, obchody a firmy, ako aj dizajnéri, vývojári a programátori. Aktivity je možné organizovať nielen počas Európskeho týždňa pre zníženie odpadu (22.–30. november 2025), ale aj v ďalšom období – dôležité je, aby sa stali súčasťou každodennej praxe. 

Budeme radi, ak nám pošlete (emailom na tyzden@nulaodpadu.sk alebo prostredníctvom formulára nižsie) výstupy zo svojich aktivít – fotografie, videá či krátke správy, ktoré môžete zároveň zverejniť na sociálnych sieťach. My ich radi prezdieľame a spolu tak rozšírime posolstvo kampane, ktoré môže inšpirovať ďalších.

Fakty, trendy a dopady

Rozsah a trendy

  • V roku 2022 bolo vo svete vyprodukovaných približne 62 miliónov ton elektronického odpadu. [Zdroj]

  • Len 22,3 % tohto množstva bolo v tom istom roku riadne zhodnotených a recyklovaných. [Zdroj]

  • Množstvo elektronického odpadu rastie tempom približne 2,6 milióna ton ročne a predpokladá sa, že v roku 2030 dosiahne až 82 miliónov ton. [Zdroj]

  • Oproti roku 2010 vzrástlo množstvo vyprodukovaného elektroodpadu o 82 % (2022). [Zdroj]

  • V rámci EÚ sa každý rok uvádza na trh 14,4 milióna ton elektrických a elektronických zariadení, no vyzbieraných sa ich vráti len asi 5 miliónov ton. [Zdroj]

  • Na osobu v EÚ pripadá priemerne 11,2 kg elektronického odpadu ročne. [Zdroj]

  • Podľa niektorých odhadov tvorí celý digitálny sektor - výroba, prevádzka, siete a zariadenia - približne 3-4 % globálnych emisií skleníkových plynov, čo sa približuje alebo môže byť viac než priamy podiel letectva (~2-3 %). [Zdroj]

Dopady na životné prostredie a zdravie

  • Elektronický odpad obsahuje toxické látky: olovo, ortuť, kadmium, bromované spomaľovače horenia a ďalšie nebezpečné prvky. Ak sa s odpadom nevhodne zaobchádza (spaľovanie, nekontrolované skládkovanie, kyseliny pri výrobe), toxíny sa môžu dostať do pôdy, vôd a do potravinového reťazca. [Zdroj]

  • Neformálne triedenie a spracovanie odpadu v rozvojových oblastiach môže viesť k vážnym zdravotným rizikám, obzvlášť pre deti a tehotné ženy – vystavenie ťažkým kovom, výparom, chemikáliám. [Zdroj]

  • Strata cenných surovín: veľa materiálov použitých v elektronike (kovy ako meď, zlato, striebro, vzácne kovy) sa nenavráti späť do obehu, ak odpad nie je spracovaný. [Zdroj]

  • Produkcia nových zariadení kladie tlak na ťažbu surovín, environmentálne náklady spojené s výrobou a emisie uhlíka. [Zdroj]

Tieto fakty ukazujú, že problém nie je len v odpade, ale v celom cykle výroby, spotreby a likvidácie elektroniky.

Tipy na aktivity pre jednotlivcov

Tipy na aktivity pre školy

Tipy pre samosprávy

Tipy pre obchody a firmy

Tipy pre dizajnérov, vývojárov, programátorov

Aktivity: poskladajte si komiks, vyriešte kvíz/tajničku, pozrite si video...

Ďalšie skladačky:  >>> o opravovaní pokazených vecí a znovupoužívaní

Agbogbloshie: Digitálne smetisko sveta | Video | Elektroodpad

Agbogbloshie, predmestie ghanskej metropoly Accra, sa stalo symbolom globálnej nespravodlivosti v oblasti elektroodpadu. Každý rok sem prichádzajú tisíce ton starých počítačov, televízorov a telefónov z Európy a Severnej Ameriky – často označených ako „darovaná technika“. V skutočnosti však ide o nefunkčné zariadenia, ktoré končia na otvorených skládkach. Miestni obyvatelia ich rozoberajú ručne, bez ochrany, aby získali meď a ďalšie kovy. Spaľovanie plastov a kovov však uvoľňuje toxické výpary, ktoré ohrozujú zdravie ľudí aj životné prostredie.

Toto krátke video z produkcie France 24 približuje, ako vyzerá každodenná realita ľudí žijúcich uprostred digitálneho odpadu z bohatších krajín – a kladie otázku: Kam putujú naše staré telefóny a počítače, keď ich vyhodíme?

Ktoré chemické prvky obsahujú elektronické zariadenia? | Osemsmerovka | EWWR'25

Elektronické zariadenia obsahuje rôzne prvky. Nájdite ich latinské názvy v nasledujúcej osemsmerovke a pomôžte ich zrecyklovať!

  • Cenné alebo vzácne kovy – zlato, striebro, platina, paládium, rhódium, irídium, indium
  • Bežné alebo priemyselné kovy – meď, železo, hliník, zinok, cín, olovo, nikel, kobalt, mangán, horčík, lítium
  • Polovodiče alebo špeciálne prvky/toxické – kremík, arzén, selén, telúr, uhlík, ortuť, kadmium

Čítajte viac...

Ukážte sa

Zapojte sa do aktivít a zašlite nám fotografiu pre uverejnenie v galérii na tejto stránke a na našom facebooku. Buďte inšpiráciou pre ďalších znižovateľov vzniku odpadu :)

Zaslané príspevky spracujeme do prezentácie a uverejníme v priebehu decembra/januára.

Pripojte jednotlivú fotografiu vo formáte jpg, png, gif, alebo pripojte dokument vo formáte rtf, pdf, doc, docx, odt, ppt, pptx, xls, xlsx, alebo pripojte filmový súbor avi, mov. Môžete tiež pripojiť zbalené súbory v archíve zip, rar, tar, gz.
Súbory musia mať menej ako 100 MB.
Povolené typy súborov: gif jpg jpeg png rtf pdf doc docx odt ppt pptx xls xlsx avi mov gz rar tar zip.
Nie je povinné uviesť. V prípade že toto pole necháte prázdne, nebude pri fotografii uvedené autorstvo.
Povinné uviesť. Toto pole nebude zverejnené.
Povinné uviesť. Toto pole nebude zverejnené.
Vaše osobné údaje nebudú poskytované tretím stranám. Budú uchované v databáze tejto webovej stránky len pre účely kontaktovania autora ohľadom tejto konkrétnej fotografie.