verejnosť

Zálohovanie PET fliaš? Víťazia ekonomické záujmy

Zdroj správy (autor): 
Martin Valentovič, predseda Priateľov Zeme - SPZ | 25. januára 2011 8:00
Dátum vydania: 
25.01.2011
Úvodný text: 

V odpadovom hospodárstve sa na prelome rokov 2010 a 2011 odohrala malá, aj keď významná bitka dlhodobej vojny o zálohovanie PET fliaš.

Telo textu: 

Predohra sa udiala ešte v máji 2010, keď vstúpil do platnosti nový zákon o obaloch, ktorý bol výrazným krokom späť. Vykonávacia vyhláška, ktorá mala určiť základné špecifiká zálohovania nápojových obalov ako výšku zálohy za obaly (či už pivové fľaše, PET fľaše, plechovky, alebo iné obaly), však nepochopiteľne čakala až na obnovené ministerstvo životného prostredia. Neboli sme takí naivní, aby sme očakávali po dlhých rokoch sľubov, že ministerstvo konečne uprednostní zálohovanie ako environmentálne najlepšie riešenie. Dúfali sme však aspoň v to, že udrží súčasný status quo a v súlade s ustanoveniami zákona o obaloch bude vyhláška naďalej uvádzať PET fľaše ako zálohované. Aj keď už veľa rokov s nulovou zálohou, ale vyhláška tak bude stále pripravená na zmenu nuly na inú výšku zálohy. Preto sme boli v šoku, keď decembrový návrh vyhlášky tiež spravil veľký krok späť a úplne riešenie PET fliaš a nápojových plechoviek vypustil. Rýchlo sme zistili to isté ako Generálna prokuratúra SR: ministerstvo vlastne nevydalo to, čo mu zákon ukladá. A tak sme sa rozhodli podať hromadnú pripomienku a získali sme pomerne rýchlo podporu 800 ľudí. To znamenalo, že s nami muselo ministerstvo rokovať Nedávno prebehlo rokovanie. Na stretnutí takmer vôbec neprišla reč na environmentálne argumenty, ale takmer výhradne sa hovorilo o ekonomických záujmoch. Navyše pri slovenskej ekonomike odpadového hospodárstva je toľko premenných, neznámych a hlavne nepresných údajov, že také debaty nemajú zmysel. Takže naše pohľady na environmentálne a ekonomické aspekty boli napriek rovnakým východiskám odlišné. Keďže začalo byť jasné, že v zálohovaní PET fliaš nenájdeme prienik, dohodli sme sa, že sa aspoň vyhláška doplní do podoby, akú má mať podľa zákona, a vytvorí sa pracovná skupina, ktorá bude hľadať spoločensky optimálne riešenie problému v slovenských podmienkach. V skupine mali byť zástupcovia všetkých zainteresovaných strán. Dočká sa Slovensko účinného riešenia PET fliaš, alebo ostane len súčasná, najmä ústna podpora v praxi málo efektívneho separovaného zberu odpadov? Zatiaľ nie som veľký optimista. Uvidíme, či sa podarí túto, ale aj iné plánované pracovné skupiny rozbehnúť a ako bude k nim vedenie ministerstva pristupovať. Je ľahké skĺznuť k tomu, že pracovné skupiny budú pre vedenie ministerstva len formalitou a vyrobené podklady pôjdu akurát do zásuvky ministerského stola. Navyše zvlášť v prípade zálohovania bude zaujímavé sledovať, ako bude ministerstvo životného prostredia reagovať na tlaky rôznych lobistických skupín a ako bude porovnávať ekonomické a environmentálne dosahy. V súčasnosti tak v oblasti nakladania s odpadmi štátna správa robí prvé nesmelé krôčiky z doterajšieho behu vzad. Akým smerom a ako dlho sa odváži kráčať, je zatiaľ vo hviezdach. Gašparec 24.1.2011 Kresba prevzatá z http://imgs.pravda.sk/sk_kresba/A110123_P29_K110124.JPG

Cieľová skupina: 
Témy: 
Typ informácie: 
Kľúčové slová: 
Organizácia (c): 

Najlepší odpad je ten, čo nevznikne

„Raz som si cestou do práce chcela vypočuť správy, tak som vošla do obchodu s elektronikou. Našla som tam šikovné malé zelené rádio za 4 doláre a 99 centov. Kým som stála v rade, premýšľala som nad tým, ako je možné, že za 4,99 USD sa dá vyrobiť rádio a ešte mi ho privezú až pod nos. Kov bol pravdepodobne vyťažený v Južnej Afrike, ropa v Iraku, plasty sa vyrábali v Číne a celé to možno poskladal dohromady 15-ročný chlapec v mexickej maquiladore. 4,99 dolára by ani nestačilo na zaplatenie nájmu za policu, v ktorej ležalo, kým som si poň prišla. Možno ani na časť platu chlapíka v obchode, ktorý mi ho pomohol vybrať. Alebo na niekoľko zaoceánskych letov a jázd kamiónom, ktorý kúsky rádia prevážal. Ja som za to rádio nezaplatila. Tak kto zaňho zaplatil? Hmm, akísi ľudia zaplatili stratou svojho prírodného bohatstva - stratou svojho čistého vzduchu, zvýšením výskytu astmy a rakoviny. Možno deti niekde zaplatili svojou budúcnosťou...“ Annie Leonard, autorka Story of stuff

Jean Liedloffová: Koncept kontinua (Hledáni ztraceného štěstí pro nás a naše děti)

Autorka tejto knihy, Jean Liedloffová, absolvovala niekoľko expedícií do pralesov Južnej Ameriky, kde strávila mesiace života v prostredí domorodých indiánov, neovplyvnených „vyspelou“ kultúrou. Práve tieto skúsenosti spôsobili, že u nej nastala zmena myslenia. Objavila tam už takmer zabudnutý pocit akéhosi „správna“ z detstva a úplného pokoja.

 

Sú vhodné pre malé deti v škôlke automatické osviežovače vzduchu?

Úvodný text: 

Naša pani riaditeľka v materskej škole zakúpila deťom automatické osviežovače vzduchu. Nie som odborník na chémiu, no prečítala som už zopár článkov o tom, že sú zdraviu škodlivé a niektoré dokonca karcinogénne. Neviem ako riaditeľku presvedčiť, aby neohrozovala zdravie detí, ktoré do tej škôlky chodia. Štátna škôlka je platená aj z mojich peňazí a ja nechcem, aby moje dieťa dýchalo chemikáliu, ktorá je každú pol hodinu púšťaná do vzduchu.

Telo textu: 

Bežne predávané osviežovače vzduchu obsahujú syntetické vône, sú zmesou chemických látok, ktoré sa dostávajú dýchaním priamo do tela: formaldehyd, naftalén, xylén, fenol, etanol, kresol, syntetické pižmo. Hoci majú osviežovače vzduchu rôzne certifikáty, tieto látky, z ktorých sa skladajú, sú zmesou alergénov, spúšťačov astmy, často aj karcinogénov, ovplyvňujú centrálnu nervovú sústavu. V roku 1989 Americký národný inštitút pre pracovnú bezpečnosť a zdravie ohodnotil 2982 druhov týchto látok ako škodlivých pre zdravie, z toho 884 ako toxických.

Základom syntetických vôní sú syntetické pižmá, chemikálie používané ako náhrada podstatne drahšieho, prírodného pižma. Používajú sa aj v množstve ďalších výrobkov dennej spotreby, vrátane pracích prostriedkov, krémov...
Sú to perzistentné chemikálie, to znamená, že v životnom prostredí ako aj vo vnútri organizmu dokážu pretrvať veľmi dlho a len veľmi ťažko sa odbúravajú. Syntetické pižmá boli zistené aj v ľudskej krvi a v materskom mlieku. Narúšajú hormonálny systém, znižujú obranyschopnosť organizmu voči iným toxickým látkam.

Takéto syntetické vône rozhodne nepatria do priestorov materskej školy. Proti sú aj úrady verejného zdravotníctva. Konkrétne Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Košiciach, s ktorým sme rokovali, použitie takýchto prípravkov úplne zakazuje. Stretli sme sa aj s používaním aromaterapie v materských školách. V tejto súvislosti chcem len upozorniť, že nie všetky vonné oleje sú prírodné, môžu to byť len ich lacnejšie syntetické náhrady, preto by sme ich zloženiu mali venovať veľkú pozornosť a používať iba 100 % prírodné oleje a silice v nízkych koncentráciách.

Ak Vašu pani riaditeľku nepresvedčia tieto argumenty, mnohé publikované štúdie o syntetických arómach, ani naša odborná štúdia o toxických látkach (rozposielaná v týchto dňoch materským školám po celom Slovensku), potom Vám odporúčam kontaktovať jednak zriaďovateľa materskej školy – mestský alebo obecný úrad a jednak príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva, ktorý má na starosti hygienu materských škôl.

Katarína Pačayová

Cieľová skupina: 
Kľúčové slová: 

Rozhovor s Juraj Lukáčom: „Najväčším ohrozením divočiny je tá šedivá masa ľudí, ktorá sa na ničenie prírody nečinne prizerá.“

Patrí k najvýraznejším postavám environmentálneho hnutia na Slovensku. Je zakladateľ a náčelník Lesoochranárskeho zoskupenia VLK (LZ VLK), venujúcom sa záchrane prirodzených lesov. LZ VLK je vďaka unikátnej zbierke Kúp si svoj strom vlastníkom prvej súkromnej rezervácie na Slovensku.

Stránky