Triedenie odpadov je to najmenej, čo by sme mali pre našu planétu urobiť. Len správne vytriedený odpad na jednotlivé zložky možno recyklovať – teda vrátiť späť do obehu. Okrem triedenia odpadov pre recykláciu by sme však mali vzniku odpadov predchádzať. Opätovným používaním výrobkov a obalov alebo obmedzovaním zbytočnej spotreby môžeme ušetriť ešte viac energie a prírodných zdrojov ako ušetríme recykláciou.

Prečo triediť odpady?

• Úspora prírodných zdrojov: Ročne vyťažíme na planéte približne 70 miliárd ton surových materiálov. Významná časť sa dá zrecyklovať. Napríklad z 1,7 milióna ton komunálnych odpadov, ktoré končia na Slovensku v našich odpadových nádobách, sa dá zrecyklovať až 40 %. Pokiaľ budeme „recyklovať“ aj biologicky rozložiteľný odpad, čiže napr. kompostovať, tak je to až 90 %. V Európe kvôli nízkej miere recyklácie či kompostovania ročne „zahodíme“ približne 600 miliónov ton surovín.
• Úspora energie od 97% pri hliníku či 94% pri plastoch, až po 26% pri papieri.
• Menej znečistenia, ochrana klímy: Pokiaľ odpad nezrecyklujeme, skončí na skládke alebo v spaľovni. Skládky a spaľovne odpadov negatívne vplývajú na životné prostredie, znečisťujú ovzdušie, vodu, pôdu, produkujú skleníkové plyny. Negatívne vplývajú aj na zdravie.

Príklady:

• Na výrobu 100 % recyklovaného papiera nepotrebujeme spíliť žiaden strom. Na výrobu nového skla zo starého nepotrebujeme žiaden kremičitý piesok. Na výrobu novej PET fľaše zo starej nepotrebujeme žiadnu ropu.
• Vytriedením 110 ton starého papiera a jeho použitím na výrobu nového sa zachráni 1 hektár 80 ročného lesa (1 hektár = 100 m x 100 m).
• Recyklovaním 1 kg odpadovej medi sa ušetrí 142 kg rudy a 80 % energie potrebnej pri výrobe.
• Recyklácia jednej hliníkovej plechovky ušetrí elektrinu potrebnú na chod počítača alebo TV počas troch hodín.

Ako triediť odpady?

Nie je možné opísať triedenie odpadov na celom Slovensku. Každá obec má totiž svoj vlastný systém triedeného zberu s určenými podmienkami čo všetko a kam vhadzovať. Tento návod berte len ako všeobecnú informáciu, ktorá vyplynula z najviac zaužívaných systémov triedenia  odpadu. O konkrétnom spôsobe triedenia odpadov vo Vašom bydlisku sa informujte na mestskom/obecnom úrade. 

Plasty – nádoby alebo vrecia na zber zvyčajne bývajú označované žltou farbou. Plasty zahŕňajú širokú skupinu materiálov, z ktorých väčšina je síce dobre recyklovateľná, no už menej sa v súčasnosti triedi. Najčastejším druhom plastov sú PET fľaše a plastové fólie. Plasty by sa do kontajnerov alebo vriec mali vhadzovať opláchnuté od hrubých nečistôt, PET fľaše a iné duté obaly stlačené.

Papier – nádoby alebo vrecia na zber zvyčajne bývajú označované modrou farbou. Silne znečistený alebo mastný papier by sme do triedeného zberu nemali zaraďovať, pretože už nie je vhodný na recykláciu. Z časopisov a kancelárskych papierov nie je nutné oddeľovať kovové sponky, tie sa odstránia pri spracovaní papiera v recyklačnom závode.

Sklo – nádoby alebo vrecia na zber zvyčajne bývajú označované zelenou farbou. Je to výborný materiál, ktorý môže byť recyklovaný donekonečna. Sklo je potrebné pred zberom zbaviť nečistôt. Medzi sklo nepatrí porcelán, keramika, zrkadlá, žiarivky, naplnené zaváraninové poháre, naplnené fľaše a pod.

Kovy/kovové obaly – nádoby alebo vrecia na zber zvyčajne bývajú označované červenou alebo čiernou farbou. Väčšinou sa zbierajú len prázdne kovové obaly a hliníkové fólie zbavené nečistôt. Veľké kusy kovov (kovový šrot) zaneste do zberných surovín alebo na zberný dvor.

VKM – viacvrstvový kombinovaný materiál (Tetrapack, Elopak,... ) ktorý je ľudovo nazývaný krabicový alebo tetrapakový obal, v ktorom býva zabalené mlieko, džúsy, víno... Pred vhodením je treba obal vypláchnuť a stlačiť. Zbiera sa do oranžových nádob, avšak väčšinou sa zbiera spolu s inými zložkami triedeného zberu.

Odpad s obsahom škodlivín – aj väčšina druhov odpadov s obsahom škodlivín je dobre recyklovateľná. Čo sa už zrecyklovať nedá, putuje na špeciálne skládky pre  odpady s obsahom škodlivín a do špeciálnych  spaľovní odpadov. Je však dôležité vytriediť ich z bežného komunálneho odpadu. Patria sem autobatérie, monočlánky, akumulátory, mazivá, oleje, olejové filtre, žiarivky, výbojky, svietidlá, vyradené elektrické a elektronické zariadenia, rôzne farby, rozpúšťadlá, chemikálie a ich obaly.

Bioodpad z kuchýň a záhrad – najjednoduchšou a najstaršou formou jeho „recyklácie“ je kompostovanie. Ak bývate v rodinnom dome so záhradou, ideálnym riešením je domáce kompostovanie. V niektorých mestách a obciach sa zbiera bioodpad zo záhrad, niekde aj kuchynský bioodpad do hnedých nádob.

Triedené druhy odpadov sa okrem zberu do nádob a vriec zbierajú i na zberných dvoroch. Zberný dvor je miesto, kde prebieha zber vybraných druhov odpadov donesených od občanov danej obce či mesta. Okrem bežných druhov odpadov môžete väčšinou na zberné dvory doniesť aj objemné (napr. nábytok) či drobné stavebné odpady.

Čo keď to nejde?

• Čo s odpadom, ktorý sa nedá triediť?
  Komunálny odpad, ktorý sa nedá vytriediť pre recykláciu, ukladajme do zmiešaného odpadu. Nespaľujme takéto odpady, je to zakázané, pre zdravie a životné prostredie škodlivé!
   
• Čo robiť, ak nemám možnosť triediť?
  Podľa legislatívy musia mať všetky obce zavedený triedený zber odpadov: biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu, jedlých olejov a tukov z domácností, biologicky rozložiteľných odpadov zo záhrad a parkov, papiera, plastov, kovov, skla a viacvrstvových kombinovaných materiálov (presné znenie zákona tu). Okrem toho musia minimálne dvakrát ročne zabezpečiť aj zber nebezpečného odpadu, drobného stavebného odpadu a objemného odpadu. Pokiaľ vám toto samospráva nezabezpečuje, oslovte zástupcov samosprávy so žiadosťou o nápravu. Ak vám nevyhovejú, nahláste to na Inšpekciu životného prostredia SR. Biologicky rozložiteľné odpady sa snažme kompostovať svojpomocne.