Koľko jedla vyhodíme ročne na Slovensku do kontajnera?

Na celom svete sa vyhodí každý rok 1,3 miliardy ton potravín, čo predstavuje až jednu tretinu všetkých vyrobených potravín. V Európskej únii sa ich vyhodí ročne až 89 miliónov ton1. Len priamo z domácností to je približne 37 miliónov ton. Podľa OSN na Slovensku vyhodíme ročne do kontajnerov 900 tisíc ton potravín. To znamená, že každý obyvateľ Slovenska vyhodí priemerne 0,44 kilogramu denne!

A pritom až 715 tisíc ľudí žije u nás na hranici chudoby. V celej Európskej únii je ich až 79 miliónov.  Ak by sme všetky vyhodené potraviny chceli rozdať chudobným ľuďom, tak by sa každému z nich ušlo približne 1,2 tony potravín ročne.

Vyhodené pečivo. Foto: pixabay.com

Prečo plytváme jedlom?

Potravinami plytvajú aj farmári, spracovatelia, dodávatelia a nakoniec i my, konzumenti. Reštaurácie, hotely, rýchle občerstvenie, obchody s potravinami - tieto všetky prevádzky produkujú ročne státisíce ton odpadu z potravín. Dôvody sú rôzne:

  • tovar je po dobe spotreby (aj napríklad len deň starý chlieb)
  • má poškodený obal,
  • nezáujem zákazníkov,
  • nadúroda,
  • nízke výkupné ceny,
  • nesprávna veľkosť, nevyhovujúca farba, krivo nalepená etiketa, príliš zakrivené šalátové uhorky
  • nedostatok miesta v regáloch supermarketu atď.

Každý deň sa takto vyhodí veľké množstvo potravín. Nemuselo by to tak byť, keby sme lepšie plánovali, skladovali, boli viac informovaní a hlavne viac chceli. Každý z nás môže urobiť veľa jednoduchých opatrení preto, aby sme znížili množstvo odpadu z potravín, šetrili prírodné zdroje i peniaze a pomohli ľuďom, ktorí sú v núdzi.

Tipy na obmedzenie plytvania potravinami

Nápadov, ako úplne predísť vzniku alebo aspoň znížiť množstvo odpadu z potravín, ušetriť tak tisíce eur a znížiť negatívne dopady na životné prostredie je veľké množstvo. Tu sú tie najosvedčenejšie:

1. Plánujme si svoje nákupy.

Kupujme len to, čo potrebujeme. Naplánujme si, aké jedlo budeme pripravovať počas týždňa.

Potom sa pozrime na svoje domáce zásoby, čo máme a čo nám chýba. Na nákupný zoznam si napíšme len tie potraviny, ktoré potrebujeme a nezabudnime si ho zobrať na nákup. Nekupujme potraviny zbytočne do zásoby. Neoplatí sa nakupovať, keď sme hladní, lebo vtedy sa len ťažko odoláva príjemným vôňam potravín a do košíka sa nám dostane viac ako potrebujeme. Ak nevieme odolať zvýhodneným rodinným baleniam, tak sa dohodnime vopred so susedmi a priateľmi a ihneď po nákupe si potraviny rozdeľme. Čo najčastejšie kupujme nebalené potraviny. Takto si môžeme nabrať len toľko, koľko potrebujeme napr. ovocia, zeleniny, rožkov  a znižujeme tak aj množstvo odpadov z obalov. Na nákup chladených alebo mrazených potravín si vezmime i chladiacu tašku, aby si nakúpené potraviny cestou domov zachovali svoju kvalitu.

2. Všímajme si dátumy.

 Potraviny s krátkym dátumom spotreby nakupujme iba vtedy, ak ich chceme okamžite spotrebovať. Naučme sa rozoznávať „dátum spotreby“  a  „dátum minimálnej trvanlivosti”.

Dátum minimálnej trvanlivosti je dátum, do ktorého si potravina, ak je riadne skladovaná v neporušenom obale, uchová niektoré svoje špecifické vlastnosti. Môžete ich jesť aj po uplynutí tohto dátumu. Patria sem potraviny ako múka, suché strukoviny, ryža, nemletý mak, sušienky, čokoláda.

Dátum spotreby/Spotrebujte do sa uvádza na potravinách, ktoré z mikrobiologického hľadiska podliehajú rýchlej skaze. Po uplynutí tohto dátumu ich nejedzte, pretože môžu ohroziť vaše zdravie. Sem patria napríklad jogurty, majonézové šaláty, porciované mäso, mlieko. Na pultoch nájdete aj potraviny, ktoré nemajú na obale uvedený žiadny dátum, pretože to legislatíva nevyžaduje. O nich totiž platí, že ak sú správne skladované, nepokazia sa. Ide o potraviny ako cukor, soľ, žuvačky, vínny ocot, víno, alkoholické nápoje s koncentráciou etanolu viac ako 10 percent.

3. Skladujme potraviny správne.

Držme sa pravidla, že dopredu v poličkách si uložme potraviny so starším dátumom spotreby a dozadu s novším. Aby sme stihli všetky potraviny včas skonzumovať. Na balených potravinách výrobcovia odporúčajú správny spôsob skladovania. Riaďme sa ním a potraviny tak uchováme v najlepšej kvalite.  Aby potraviny ostali čo najdlhšie čerstvé, uchovávajme ich pri teplote 1 až 5 °C, v chladničke skontrolujme tesnenie a teplotu.

Uložme potraviny v chladničke podľa zón teploty:

  • zväčša sa uvádza, že vo vrchných poličkách chladničky sa majú skladovať syry, vajcia, maslo, - v stredných poličkách ostatné mliečne výrobky, údeniny a polotovary,
  • na spodných poličkách jedlo, ktoré sa rýchlo kazí napr. zvyšky vareného jedla, mäso, ryby,
  • celkom dolu v priehradke je miesto na ovocie a zeleninu, nie však na všetky druhy - rajčiny, banány, mango, citrusové plody je vhodnejšie skladovať mimo chladničky, zemiaky, mrkvu, petržlen, zeler, uhorky je vhodnejšie skladovať v chlade, no nie vo vlhku,
  • do dvierok chladničky patria zaváraniny, kečup, horčica, nápoje.

 Potraviny z otvorených balení preložte do uzatvárateľných nádob a tak ich vložte do chladničky. Výnimkou je len tvrdý syr, ktorý je najlepšie skladovať vo vlhkom obrúsku alebo na tanieri s poklopom špeciálne na syry.

4. Naučme sa variť správne veľké porcie jedla.

 Aké sú tie správne veľké porcie jedla, nájdeme v odborných odporúčaniach podľa nášho zdravotného stavu, veku, aktivity. Radšej si naberme na tanier menej a potom, keď sme ešte hladní, si doložme.

5. Spotrebujme všetky potraviny.

Ak nám po celom týždni zostane viacero načatých potravín a kúskov zeleniny alebo ovocia, urobme guláš, ražniči, ovocný šalát. Nebojme sa experimentovať. V kuchárskych knihách nájdeme veľa inšpirujúcich receptov. Starší chlieb môžeme nakrájať na tenké plátky, položiť na ne tvrdý syr, dať na 10 minút zapiecť na sucho do rúry na 200 °C a máme výbornú pochúťku. Prezreté ovocie môžeme použiť do nepečeného jogurtového dezertu s piškótami alebo spraviť výborný mliečny kokteil. Zosušený syr môžeme zapekať. Zvyšky vareného mäsa, údenín, syra môžeme pomlieť s bylinkami a urobiť dobrú nátierku.

Ak nám zostanú potraviny a vieme, že ich nebudeme v najbližšej dobe používať, môžeme ich konzervovať zavarením, sušením alebo mrazením.

Chlieb, mäso, ryby, zeleninu, ovocie, vňate, bylinky, mliečne výrobky veľmi dobre znášajú mrazenie. Niektoré druhy ovocia, zeleniny, vňatí a húb sú výborné i sušené a dlho sa dajú takto skladovať.

6. Buďme solidárni.

 Ak zistíme, že máme doma prebytok nejakých potravín (či už svojpomocne vyrobených alebo kúpených), včas ich ponúknime známym, darujme sociálne slabším ľuďom alebo organizáciám, ktoré varia napr. pre bezdomovcov.

7. Premeňme odpad z potravín na kompost.

Šupy zo zeleniny, ovocia, zvyšky varenej stravy, pokazené potraviny, ovsené vločky a múka, ktoré našli mole; môžeme skompostovať v domácom kompostovisku. Získame tak kvalitné hnojivo – kompost. Viac o kompostovaní nájdete na www.kompost.sk.

Tip: môžete si urobiť test, či patríte medzi ľudí, ktorí plytvajú potravinami (v angličtine)

 

Skladujme potraviny správne.

Prevádzkujete obchod s potravinami? Tu je pár rád aj pre Vás:

  • Pravidelne sledujte a zaznamenávajte si množstvo vznikajúceho odpadu z potravín. Podľa presných štatistík sa Vám bude lepšie manažovať celý proces príjmu a predaja potravín, prípadne prípravy a výdaja jedla.  
  • Objednávajte menšie množstvá pečiva a chleba v kratších intervaloch. Takto lepšie odhadnete záujem kupujúcich a zabezpečíte tak neustále čerstvý tovar, rozšírte sortiment chleba o menšie bochníky. Menšie bochníky chleba sa zjedia skôr ako sa stihnú pokaziť a zákazníci si k vám budú chodiť častejšie kupovať čerstvý bochník chleba.
  • Skladujte potraviny správne. Zabezpečíte tak ich čerstvosť a zamedzíte ich pokazeniu. Potraviny so skorším dátumom spotreby umiestňujte dopredu v policiach. Potraviny v policiach pravidelne kontrolujte. Potraviny, ktorým sa blíži dátum spotreby alebo dátum minimálnej trvanlivosti, predávajte v nižšej cene.
  • Potraviny, ktoré sa nepredali alebo hrozí, že sa nepredajú a sú požívateľné, darujte Potravinovej banke Slovenska, občianskym združeniam alebo charitatívnym organizáciám, ktoré pomáhajú sociálne slabším ľuďom. Potravinová banka Slovenska je občianske združenie s humanitárnym zameraním. Zhromažďuje zadarmo potraviny, skladuje a prideľuje ich humanitárnym alebo charitatívnym organizáciám, ktoré poskytujú potravinovú pomoc ľuďom v núdzi. Činnosť potravinovej banky spočíva v darovaní a rozdeľovaní a jej práca sa opiera o dobrovoľnú bezplatnú pomoc a darcovstvo. Náklady na distribúciu prebytočných potravín znáša potravinová banka (www.pbs.sk). Vytvorte si  prípadne vlastné projekty na darovanie nepredaných a požívateľných potravín. Sociálne slabších ľudí v našej spoločnosti pribúda. Im pomôžete a potraviny neskončia na skládkach odpadov. Môžete si vytvoriť i diskontné obchody.
  • Trieďte odpad z potravín podľa jeho ďalšieho zhodnotenia. Rastlinný odpad, t. z. odpad z ovocia a zeleniny môžete odovzdať do kompostárne alebo bioplynovej stanice. Vytriedené pečivo a chlieb je možné ponúknuť na skrmovanie alebo energetické zhodnotenie. Ak vytriedite vedľajšie živočíšne produkty bez obalov napr. mäso, údeniny, vajcia, môžete ich odovzdať do bioplynovej stanice alebo kompostárne s hygienizačnou jednotkou.
Ide to aj bez zbytočných obalov. Mnohé potraviny je možné nakúpiť aj na váhu, do vlastného obalu.

 A ešte pár rád špeciálne len pre majiteľov reštaurácií:

  • Zvlášť sledujte odpad z potravín vznikajúci v skladoch, v kuchyni pri príprave jedla a odpad, ktorý vzniká od zákazníkov po zjedení jedla.
  • Znížte množstvo odpadu z potravín už pri jeho príprave. Vyhnite sa zbytočným orezom mäsa, rýb, zeleniny i ovocia (napr. v ozdobných misách). Zo zvyškov potravín pripravte iné jedlo, napr. nátierky, karbonátky, polievky a pod. Zo zvyškov chleba si pripravte strúhanku alebo krutóny. Nerobte veľké šupy. Ak je to možné, tak ovocie a zeleninu nešúpte.
  • Plánujte si starostlivo menu. Naplánujte si denné menu tak, aby ste pri jeho príprave vedeli využiť zvyšné potraviny z predchádzajúceho dňa napr. očistená zelenina, ovocie a pod.
  • Zaveďte v jedálnom lístku rôzne veľkosti porcií – veľké, stredne veľké a malé. Toto ocenia vaši zákazníci, ale i vy, nakoľko budete mať menej odpadu z nedojedeného jedla.
  • Ak je to možné, zamerajte sa na rezervácie obedov a večerí. Budete vedieť, aké množstvo jedla máte pripraviť a minimalizujete tak množstvo odpadu z jeho prípravy.
  • Pozorne počúvajte pripomienky zákazníkov na kvalitu vami pripravovaného jedla a nebuďte k nim ľahostajní. Ak sa jedlo často vracia alebo zostáva veľa zvyškov, tak prehodnoťte jeho veľkosť a kvalitu. Jedlo, pri ktorom neviete zabezpečiť požadovanú kvalitu, radšej vyraďte z menu.
  • Ak návštevník nedoje svoje jedlo, zabaľte mu ho do ekologického obalu, aby si ho mohol odniesť domov. Ak si ho do 2 hodín umiestni do chladničky, jedlo sa nepokazí.
  • Jedlo, ktoré ste nepredali darujte sociálne slabším ľuďom prostredníctvom občianskych združení a charitatívnych organizácií.

Nikdy v histórii ľudstva sa neplytvalo viac potravinami, ako je tomu teraz. Ak prihliadneme na všetky dôsledky takéhoto správania, tak zistíme, že je to nemorálne. Nájdime spôsob, ako to zmeniť. Začnime od seba – znížme plytvanie potravinami z našich domácností. Ušetríme tým peniaze (O zaujímavom projekte, ako naučiť ľudí šetriť jedlom sa dočítate napríklad na tejto írskej stránke), predídeme vzniku odpadov z potravín, ktoré by inak skončili na skládkach alebo v spaľovniach odpadov, ale hlavne budeme mať dobrý pocit, pretože jedlo nepatrí do koša, ale na tanier.

Foto: pixabay.com

Ďalšie informácie

Ponúkame vám bezplatne ďalšie súvisiace informačné materiály

Zdroje:

[1] https://ec.europa.eu/food/safety/food_waste_en