esej

Zálohovanie PET fliaš? Víťazia ekonomické záujmy

Zdroj správy (autor): 
Martin Valentovič, predseda Priateľov Zeme - SPZ | 25. januára 2011 8:00
Dátum vydania: 
25.01.2011
Úvodný text: 

V odpadovom hospodárstve sa na prelome rokov 2010 a 2011 odohrala malá, aj keď významná bitka dlhodobej vojny o zálohovanie PET fliaš.

Telo textu: 

Predohra sa udiala ešte v máji 2010, keď vstúpil do platnosti nový zákon o obaloch, ktorý bol výrazným krokom späť. Vykonávacia vyhláška, ktorá mala určiť základné špecifiká zálohovania nápojových obalov ako výšku zálohy za obaly (či už pivové fľaše, PET fľaše, plechovky, alebo iné obaly), však nepochopiteľne čakala až na obnovené ministerstvo životného prostredia. Neboli sme takí naivní, aby sme očakávali po dlhých rokoch sľubov, že ministerstvo konečne uprednostní zálohovanie ako environmentálne najlepšie riešenie. Dúfali sme však aspoň v to, že udrží súčasný status quo a v súlade s ustanoveniami zákona o obaloch bude vyhláška naďalej uvádzať PET fľaše ako zálohované. Aj keď už veľa rokov s nulovou zálohou, ale vyhláška tak bude stále pripravená na zmenu nuly na inú výšku zálohy. Preto sme boli v šoku, keď decembrový návrh vyhlášky tiež spravil veľký krok späť a úplne riešenie PET fliaš a nápojových plechoviek vypustil. Rýchlo sme zistili to isté ako Generálna prokuratúra SR: ministerstvo vlastne nevydalo to, čo mu zákon ukladá. A tak sme sa rozhodli podať hromadnú pripomienku a získali sme pomerne rýchlo podporu 800 ľudí. To znamenalo, že s nami muselo ministerstvo rokovať Nedávno prebehlo rokovanie. Na stretnutí takmer vôbec neprišla reč na environmentálne argumenty, ale takmer výhradne sa hovorilo o ekonomických záujmoch. Navyše pri slovenskej ekonomike odpadového hospodárstva je toľko premenných, neznámych a hlavne nepresných údajov, že také debaty nemajú zmysel. Takže naše pohľady na environmentálne a ekonomické aspekty boli napriek rovnakým východiskám odlišné. Keďže začalo byť jasné, že v zálohovaní PET fliaš nenájdeme prienik, dohodli sme sa, že sa aspoň vyhláška doplní do podoby, akú má mať podľa zákona, a vytvorí sa pracovná skupina, ktorá bude hľadať spoločensky optimálne riešenie problému v slovenských podmienkach. V skupine mali byť zástupcovia všetkých zainteresovaných strán. Dočká sa Slovensko účinného riešenia PET fliaš, alebo ostane len súčasná, najmä ústna podpora v praxi málo efektívneho separovaného zberu odpadov? Zatiaľ nie som veľký optimista. Uvidíme, či sa podarí túto, ale aj iné plánované pracovné skupiny rozbehnúť a ako bude k nim vedenie ministerstva pristupovať. Je ľahké skĺznuť k tomu, že pracovné skupiny budú pre vedenie ministerstva len formalitou a vyrobené podklady pôjdu akurát do zásuvky ministerského stola. Navyše zvlášť v prípade zálohovania bude zaujímavé sledovať, ako bude ministerstvo životného prostredia reagovať na tlaky rôznych lobistických skupín a ako bude porovnávať ekonomické a environmentálne dosahy. V súčasnosti tak v oblasti nakladania s odpadmi štátna správa robí prvé nesmelé krôčiky z doterajšieho behu vzad. Akým smerom a ako dlho sa odváži kráčať, je zatiaľ vo hviezdach. Gašparec 24.1.2011 Kresba prevzatá z http://imgs.pravda.sk/sk_kresba/A110123_P29_K110124.JPG

Cieľová skupina: 
Témy: 
Typ informácie: 
Kľúčové slová: 
Organizácia (c): 

Reklama, umierajúce deti a politika

Zdroj správy (autor): 
Milan Šebo, Changenet
Dátum vydania: 
14.06.2007
Úvodný text: 

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) zomrie každý rok na Filipínach kvôli zlej výžive 16 tisíc detí. Matky ich nekoja, ale kŕmia rôznymi náhražkami materského mlieka, ktoré zmiešavajú s vodou. K čistej vode nemá prístup asi 70% z nich, takže ich deti pijú v konečnom dôsledku kontaminované umelé mlieko.

Telo textu: 

To im spôsobuje vážne zdravotné problémy. Vláda aj OSN vinia z poklesu dojčenia obrovské reklamné kampane výrobcov, ktorí na ne vynakladajú každý rok 100 miliónov dolárov. Je to viac ako polovica rozpočtu zdravotníckeho rezortu krajiny.
Hoci je dojčenie oveľa zdravšie (u detí znižuje výskyt astmy, alergií, rakoviny, cukrovky...), mlieko v prášku na Filipínach zatiaľ víťazí. Všadeprítomná reklama s nulovou informačnou hodnotou apeluje najmä na emócie a je najúčinnejšia medzi nevzdelanými a chudobnými. Tieto domácnosti dávajú na náhrady materského mlieka až tretinu svojich príjmov. Pravdepodobnosť, že ju zmiešajú so závadnou vodou je pritom najvyššia práve u nich.
K reklame nadnárodných koncernov sa vyjadril aj špeciálny spravodajca OSN Jean Ziegler. Označil ju za „ klamlivú a zlomyseľnú...manipulujúcu s údajmi Svetovej zdravotníckej organizácie a UNICEF-u...s jediným účelom: aby chránila obrovské zisky výrobcov bez ohľadu na záujmy Filipínskych matiek a ich detí.“
Ministerstvo zdravotníctva sa minulý rok uchýlilo k zúfalému činu a reklamu proste zakázalo. Lobingová agentúra nadnárodných korporácií s názvom PHAP sa odvolala na Najvyšší súd a keď neuspela, museli nastúpiť zbrane ťažšieho kalibru.
Americké veľvyslanectvo a americkí obchodní zástupcovia začali u filipínskej vlády lobovať. Keď to nestačilo, šéf Americkej obchodnej komory vo Washingtone napísal filipínskej prezidentke Glorii Arroyo list, kde tvrdil, že „ zákaz reklamy bude mať veľmi negatívne následky na dôveru investorov. Reputácia krajiny ako stabilnej destinácie pre zahraničné investície je ohrozená.“ O štyri dni nato Najvyšší súd rozhodnutie Ministerstva zdravotníctva zmenil a reklama je opäť povolená.
Tento prípad ukazuje, že záujem exportéra (výrobca práškového mlieka) je dôležitejší ako zdravie obyvateľstva v krajine, ktorá môj produkt odoberá. Elegantne je ignorovaný spravodajca OSN aj WHO. Záhadou ostáva, prečo Filipínska prezidentka cúvla. Možno má krajina nejaké výhodné pôžičky zo Svetovej banky, alebo Medzinárodného menového fondu, ktoré by mohli byť zrušené. Ak by neposlúchla, do krajiny by pravdepodobne prestali prúdiť ostatné americké investície, ktoré jej štátu prospievajú. Americká obchodná komora totiž zastupuje takmer 3000 podnikov. Na medzinárodnom fóre ( napr. pri hlasovaniach v OSN) by nemohla počítať s americkou podporou a asi by ochladli aj jej vzťahy s blízkou Austráliou, ktorá je verným spojencom USA.
Politicky konala správne (ona nemôže do svojich rozhodnutí aplikovať toľko morálky ako napríklad kritickí novinári), aktivisti v krajine však na ňu budú vyvíjať stále väčší tlak, aby s umierajúcimi deťmi niečo robila. Môže spustiť nejakú mediálnu proti-kampaň, finančne podporovať dojčenie, alebo zadovážiť čistú vodu pre ženy, ktoré si umelé mlieko vyrábajú. Do týchto aktivít by jej už Americká obchodná komora zasahovať nemusela.

Cieľová skupina: 
Typ informácie: 
Taxonomy upgrade extras: 
Doplnkové spôsoby zobrazenia: 
Organizácia (c):