Duševné vlastníctvo, Novartis a WTO

Dátum vydania: 
07.02.2007
Úvodný text: 
Každá krajina, ktorá vstúpi do Svetovej obchodnej organizácie (WTO), musí rešpektovať právo na duševné vlastníctvo. Znamená to, že ak má nejaká firma na svoj produkt patent, nikto iný s ním nemôže svojvoľne nakladať. Ťažkosti sa začínajú, keď je výrobkom liek zachraňujúci životy miliónom ľudí, ktorí si jeho kúpu nemôžu dovoliť. S takýmito problémami práve zápasí švajčiarsky farmaceutický gigant Novartis v Indii.
Telo textu: 
Novartis už dlhodobejšie vyrába liek Glivec používaný pri liečbe leukémie, pričom nedávno uviedol na indický trh jeho novú, voči ľudskému organizmu šetrnejšiu verziu. Miestna vláda mu však na tento produkt odmietla udeliť patent s tým, že ide len o vynovenú formu starého indického lieku. Ten sa podľa nej vyrábal dávno pred vstupom krajiny do WTO v roku 1985. Novartis toto rozhodnutie napadol a teraz čaká na rozhodnutie súdu. Ak švajčiarska korporácia súdny spor vyhrá, indické firmy, ktoré predávajú podobné lieky za desatinu ceny, budú musieť s ich výrobou a distribúciou prestať. Keďže ich odberateľmi sú chudobné, prevažne rozvojové africké krajiny, v konečnom dôsledku by víťazstvo Novartisu mohlo pre milióny ľudí znamenať ťažší prístup k dostupnej liečbe. Okrem toho by takéto súdne rozhodnutie stanovilo výhodný precedens pre ďalšie farmaceutické firmy, ktoré by chceli získať patentovú ochranu svojich liečiv. Zároveň by im uľahčilo postupne získať monopolné postavenie v rámci sektora. Humanitárne skupiny a aktivisti v tejto súvislosti celkom otvorene a racionálne tvrdia, že za snahou švajčiarskej firmy je úsilie zastaviť farmaceutický priemysel rozvojového sveta. Napríklad až osemdesiat percent liekov, ktoré pri liečbe choroby AIDS v krajinách tretieho sveta používa organizácia Lekári bez hraníc, pochádza od indických výrobcov. Tí by podľa zákonov Svetovej obchodnej organizácie takisto mohli mať v blízkej budúcnosti s produkciou svojich liečiv problémy.
Novartis argumentuje tvrdením, že ak nebude patentový zákon chrániť nové produkty, do výskumu lepších liekov sa prestane investovať. Stráca sa motivácia, keďže potenciál nových investícií prinášať zisk sa výrazne zníži.
Nech bude rozhodnutie indických súdov akékoľvek, prípad Novartisu otvára problematiku práva na duševné vlastníctvo, ktorým sa pri výrobe a predaji svojich produktov musia riadiť noví členovia WTO.
V rámci Svetovej obchodnej organizácie existujú krajiny, na strane ktorých je už dlhé roky know-how, technologické výhody a, samozrejme, aj kapitál. Firmy v týchto štátoch pomocou nariadení, ku ktorým sa pri vstupe do WTO musia zaviazať vlády chudobných krajín, a teda aj potenciálni konkurenti, rozširujú svoj monopol v rámci sektora a narúšajú tak súťaž v rámci voľného trhu. Rozvojové štáty zatiaľ márne vyzývajú svojich bohatých "partnerov" na rokovania o zmenách týkajúcich sa zákonov o duševnom vlastníctve. Ich terajšia legislatívna úprava totiž bráni presunu technológií do chudobných krajín a brzdí tým podporu miestnych inovácií, vrátane investícií do vzdelávania lokálnych elít. Ak by sa pre producentov otvorila táto možnosť, výhodou pre spotrebiteľa by bola nižšia finálna cena výrobku. Nepremietali by sa totiž do nej dopravné náklady a zároveň by sa skrátila aj dodacia lehota (pri liekoch dosť podstatný faktor).
Je možné, že súčasná situácia je udržateľná v sektoroch, ktoré nemajú priamy vplyv na ľudské životy. Ak však nastáva očividná snaha obmedzovať výrobu a predaj životne dôležitých produktov, ako sú napríklad lieky, pritiahne to pozornosť aj inak ľahostajnej verejnosti. Štvrť milióna podpisov z celého sveta proti aktivitám Novartisu v Indii je toho najlepším dôkazom.
Kľúčové slová: 
Taxonomy upgrade extras: 
Organizácia (c):