verejnosť

Otázka: Patrí burina do kompostoviska?

Dátum vydania: 
26.06.2010
Úvodný text: 

Často sa v časopisoch so záhradkárskou tematikou stretávam s tvrdeniami, že burina do kompostoviska nepatrí. Je to pravda? Mne je ľúto vyhadzovať burinu do kontajnera. Viete mi poradiť, čo teda mám robiť s burinou?

Telo textu: 

Predtým, ako sa vrhnete do boja proti burine na vašej záhrade odporúčam preštudovať si atlas liečivých rastlín. Nie je totiž burina ako burina. Po krátkom čase zistíte, že väčšina burín, ktoré máme na záhrade sú aj liečivé rastliny, ktoré obsahujú množstvo látok, ktoré sú užitočné nie len pre človeka, ale aj pre rastliny.
Tak napríklad pýr plazivý. Kedysi sa pestoval ako potravina, dnes ho môžeme použiť pri poruchách v oblasti panvy, reumatizme, na čistenie krvi, čriev i celého organizmu. Je to výborné diuretikum, rozrušuje kamienky (močové, obličkové), lieči boľavé sliznice, celkovo posilňuje, podporuje činnosť srdca a znižuje hladinu cholesterolu (zdroj - http://www.nanicmama.sk/prirodna-lekaren/lieciva-burina).
Burina, inak povedané i húževnaté rastliny, ktoré rastú presne tam, kde nechceme, sa kompostovať dajú a úspešne. Zvýšenú pozornosť si vyžadujú buriny, ktoré sa rozmnožujú vegetatívne (koreňovou sústavou) alebo buriny, ktoré majú vyzreté semená. Mladé buriny väčšinou môžeme kompostovať bez predchádzajúcej úpravy.

Je to vytrvalosť a životaschopnosť burín, čo spôsobuje pestovateľom problém s dopestovaním plodín. Pri druhoch, ako sú napríklad pýr plazivý, pupenec roľný, púpava lekárska hrozí riziko, že ich semená a korene zostanú schopné klíčenia aj po procese kompostovania. Niektorí odborníci odporúčajú tieto rastliny dobre vysušiť, ale nikde nie je uvedené, čo to znamená „dobre usušiť“. Skúšali sme usušiť vo vonkajšom prostredí pýr plazivý a nepodarilo sa nám to. Aj po niekoľkomesačnom sušení nám pýr opäť vyklíčil. Existujú však 2 zaručené spôsoby ako zamedziť ich klíčivosti:

1. Dobre navlhčenú burinu posekanú na kúsky vložíme do nepriehľadného čierneho vreca, dobre ho uzavrieme a necháme minimálne 14 dní na slnku zapariť. Snažme sa pritom, aby to boli iba rastliny bez zeminy, resp. s minimom zeminy. Potom burinu môžeme kompostovať.

2. Burinu posekanú na kúsky vložíme do nádoby s vodou a necháme na minimálne 14 dní skvasiť. Všetka burina musí byť zaliata vodou, z času na čas obsah premiešame. Keď nám začne voda pri okrajoch nádoby peniť (treba povedať, že aj zapáchať), môžeme burinu kompostovať. Vodu môžeme použiť na zálievku ovocných stromov a kvetinových záhonov – obsahuje množstvo živín.

Dôležité sú ešte dve veci.
Burina sa považuje za dusíkatý materiál, preto ho musíme pred kompostovaním ešte zmiešať s uhlíkatým materiálom napr. slamou, drevnou štiepkov, lístím. Zaparenú alebo skvasenú burinu po zmiešaní s uhlíkatým materiálom vložíme do vnútra kompostovacej kopy alebo ju zasypeme zeminou.

Lenka Beznáková

 

Cieľová skupina: 
Kľúčové slová: 

Toxické látky? U nás doma? (1. časť)

26.06.2010

Každý deň používame sprchový gél, make-up, lak na vlasy či parfém. Sedíme denno-denne pred žiariacou obrazovkou. Nosíme odevy farbené pochybnými farbivami. Jedávame potraviny plné “éčok”, o ktorých nič nevieme. Jeme z plastových nádob, ktoré ohrievaním uvoľňujú škodlivé látky. S chemikáliami sa stretávame každý deň takmer všade. Každý deň je náš organizmus vystavený množstvu rôznych chemických látok – neutrálnych, škodlivých, toxických, ktoré dokopy dávajú jeden nebezpečný chemický koktejl, ktorého účinky možno len ťažko odhadnúť. A každý deň prijímame do svojho tela dávku tohoto chemického koktejlu.
Aj vďaka tomu sa dnešné dieťa rodí s 300 chemikáliami vo svojom tele, ktoré naši starí rodičia v tele nemali.

Krv na našich rukách

26.06.2010

Premýšľali ste niekedy, koľko musíme všetci platiť za veci, ktoré nás obklopujú a vlastne za úroveň nášho života? Samozrejme, nejde o DPH alebo zľavy v obchodoch. Ani o peniaze daňových poplatníkov. Ide o „daň“ negatív, ktorú často neplatíme ani my, ale ľudia v tretích krajinách. Inými slovami, zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo sú veci napríklad z Číny také lacné? Časť odpovede je sociálneho charakteru – napríklad mzda pracovníkov pod hranicou prežitia. Veľkou časťou odpovede je ale aj nedodržiavanie bezpečnostných a environmentálnych štandardov.

Vegetariánstvo nie je len potravou tela, je taktiež potravou duše.

15.03.2010

Vegetariánstvo sa u nás ešte pred 20 rokmi považovalo za zvláštne, vegetariáni boli považovaní minimálne za bláznov. Medzitým sa situácia zmenila, o vegetariánstve existujú hrubé knihy a v každej trochu lepšej reštaurácii dostanete už viac vegetariánskych jedál. Dal by sa napísať samostatný článok o tom, ako ľudia za vegetariánske jedlá považujú zemiakovú placku s mäsom. Tento článok si však kladie za úlohu skôr zrekapitulovať dôvody, pre ktoré sa ľudia stávajú vegetariánmi. Inými slovami, prečo považuje veľa ľudí vegetariánstvo za ekologicky, sociálne, zdravotne a eticky lepšiu alternatívu k prevažujúcemu životnému štýlu.

JERRY MANDER: V neprítomnosti posvätného

15.03.2010

Zlyhanie moderných technologii a zápas indiánských národov o prežitie.
(Preklad: Tamara Vaňová)

Kniha „V neprítomnosti posvätného“ patrí medzi jeden z najlepších titulov v spoločensko – ekologickej oblasti. Autor, Jerry Mander je jedným z najznámejších kritikov našej “technologicky vyspelej“ západnej civilizácie. Vyštudoval medzinárodnú ekonomiku na Kolumbijskej univerzite. Následne sa stal riaditeľom úspešnej reklamnej agentúry v San Franciscu. Užíval si teda výdobytky moderných technológií plnými dúškami. Zlom v jeho živote nastal, keď si uvedomil, že aj napriek dostatku všetkého mu niečo v živote chýba. Keď raz išiel do lesa, prišlo mu na um aká je v prírode nuda – taký bol zvyknutý na „civilizovaný“ svet.

Stránky