Na Slovensku spaľujeme odpad zo zahraničia, pre náš odpad chceme budovať ďalšie spaľovne

Článok
23.05.2023

V roku 2022 MŽP SR povolilo dovoz 648 165 ton odpadu, z čoho až 488 635 ton odpadov tvorili odpady určené na zhodnotenie ako palivo. Celkovo bolo vydaných 52 povolení na dovoz odpadu určeného na spálenie, zo siedmych krajín – Belgicko, Maďarsko, Nemecko, Rakúsko, Poľsko, Slovinsko a Taliansko. Viac ako polovica povolení (27) bolo vydaných pre talianskych žiadateľov. Z hľadiska hmotnosti sa dováža na spálenie najviac odpadu z Rakúska. V minulom roku bolo vydaných 15 povolení na dovoz 253 000 ton rakúskeho odpadu.[1]

Aký odpad sa dováža a kam?

Najviac odpadu dovážaného na spálenie tvoria odpady označené ako„19 12 12– iné odpady vrátane zmiešaných materiálov z mechanického spracovania odpadu iné ako uvedené v 19 12 11“a „19 12 10 – horľavý odpad (palivo z odpadov)“. Oba uvedené druhy odpadov patria medzi odpady z mechanického spracovania odpadu napríklad triedenia, drvenia, lisovania, hutnenia a peletizovania.

Dovezené odpady putujú na spálenie do cementární a do zariadení na výrobu alternatívnych palív pre cementársky priemysel. Z prehľadu vydaných rozhodnutí na cezhraničnú prepravu/ dovoz odpadov vydaných v roku 2022 vyplýva, že najviac dovezeného odpadu sa spáli v cementárni spoločnosti Danucem v Rohožníku.[2]

Aj keď sa odpad dovážaný zo zahraničia nespaľuje priamo v spaľovniach, využíva sa v cementárňach ako alternatívne palivo. Aj táto skutočnosť v konečnom dôsledku nepriamo prispieva k vzniku iniciatív na budovanie nových spaľovní komunálnych odpadov. Ak by cementárne namiesto dovezeného odpadu využívali slovenský komunálny odpad vo forme TAP (tuhého alternatívneho paliva), žiadne nové spaľovne by sa stavať nemuseli. Súčasné kapacity spaľovní a cementární by pre SR postačovali.

Aký vplyv má dovoz odpadov na životné prostredie a zdravie?

Spaľovanie odpadu v spaľovniach (nie cementárňach) je po skládkovaní druhým najhorším spôsobom nakladania s odpadom, ktorý má množstvo negatív:

Množstvo negatívnych environmentálnych vplyvov má aj samotný transport odpadu, napríklad:

  • spotrebou pohonných hmôt vyrábaných z fosílnych surovín, ktoré sú neobnoviteľnými zdrojmi (ich zásoby sú vyčerpateľné),
  • znečistením ovzdušia emisiami skleníkových plynov (oxid uhličitý, oxid dusný, metán), ťažkých kovov (meď, olovo, zinok) a ďalších znečisťujúcich látok, napr. SO2 (oxid siričitý), TZL (tuhé znečisťujúce látky), NOX (oxidy dusíka), CO (oxid uhoľnatý),
  • hlukom z dopravy.[3]

Všetky tieto aspekty pôsobia negatívne na zdravie obyvateľov.

Nelegálny dovoz odpadu

Dovoz odpadu má jasné pravidlá, často však bývajú odhalené aj prípady nelegálneho dovozu odpadu, kedy sa odpad dováža bez potrebného povolenia alebo sa dovážajú také druhy odpadu, na ktoré neboli vydané povolenia. 

Koncom roka 2022 finančná správa informovala o dvoch prípadoch nezákonnej cezhraničnej prepravy odpadu, kedy prepravujúci deklarovali dovoz čistého plastového odpadu či gumy, kontrola však ukázala, že medzi deklarovaným odpadom sa nachádzali aj rôzne iné zmesi komunálneho odpadu, textílií, ochranných tvárových rúšok a podobne.[4]

Inšpektorát životného prostredia v Žiline minulý rok odhalil minimálne 45 nezákonných cezhraničných prepráv, najčastejšie z Talianska, Nemecka a Poľska.[5]

Prečo nepotrebujeme ďalšie spaľovne?

Aj napriek tomu, že sa na Slovensko dovážajú státisíce ton odpadu zo zahraničia, ktoré sú následne u nás spálené, chcú investori na našom území stavať ďalšie spaľovne. Existuje preto obava, že nové spaľovne by zabrzdili lepšie spôsoby nakladania s odpadom a podporili by ďalší dovoz odpadu zo zahraničia, aby sa naplnili kapacity všetkých v súčasnosti prevádzkovaných a navrhovaných zariadení, v ktorých sa odpad spaľuje a bude spaľovať. Je pravda, že aj spaľovanie má v hierarchii nakladania s odpadom svoje miesto, ale nachádza sa v tejto hierarchii na najspodnejších priečkach, pretože okrem iného sa spaľovaním ničia suroviny, plytvá sa prírodnými zdrojmi a energetická účinnosť spaľovní je nízka. Určité množstvo odpadov v súčasnosti nie je možné recyklovať a neostáva veľa iných riešení okrem ich spaľovania. Na tieto odpady ale máme postačujúce kapacity a nie je potrebné budovanie ďalších spaľovní ani rozširovanie súčasných spaľovacích kapacít. Skutočné riešenia sa musia zamerať na lepšie možnosti ako napr. predchádzanie vzniku odpadu, obmedzenie výroby nerecyklovateľných materiálov a zvyšovanie recyklačných kapacít.

Cieľová skupina: 
Kľúčové slová: 
Typ informácie: