Havárie spaľovní v Európe
Veľkým nebezpečenstvom vyplývajúcim z prevádzky spaľovní sú možné havárie. Vzhľadom na povahu a množstvo odpadov, ktoré má byť spaľované a s ktorým je v areáli spaľovní manipulované, môžu mať havárie obrovský dopad na okolie prevádzok, a to tak na zdravie obyvateľov, ako aj na ekologickú stabilitu životného prostredia.
Najčastejšími problémami zaznamenanými v Európe v posledných dvadsiatich rokoch sú predovšetkým drobnejšie, ale aj veľmi rozsiahle požiare či explózie. Ich nebezpečnosť spočíva hlavne v tom, že pri nich môže dôjsť k nekontrolovanému a neregulovanému spaľovaniu odpadovej hmoty a následnému nekontrolovateľnému úniku vysoko toxických látok do ovzdušia. Nekontrolovaným spálením jednej tony odpadu môže podľa odhadov Programu pre životné prostredie OSN (UNEP) do ovzdušia uniknúť až 1000 mikrogramov dioxínov (vyjadrené v TEQ). Tieto organické zlúčeniny chlóru sú vysoko toxické a majú schopnosť bioakumulácie, čo znamená, že sa len veľmi pomaly odbúravajú z organizmu a ich množstvo v tele sa v priebehu života hromadí.
Pomerne obvyklé sú aj nekontrolované úniky toxických látok do vzduchu spôsobené zlým priebehom procesu spaľovania alebo úniky toxických látok do pôdy a vody počas ich skladovania alebo počas manipulácie s odpadom. Možno nájsť mnoho faktorov spôsobujúcich havárie: nedostatočné bezpečnostné normy, nedodržiavanie noriem, vady na zariadení, ľudské zlyhania, ale aj nepredvídateľné súhry okolností. Veľa havárií sprevádzal určitý záujem verejnosti aj médií, ale dá sa predpokladať, že niektoré neboli vôbec odhalené. Prehľad známych havárií v Európe si môžete pozrieť v mape.
Havárie na Slovensku
Hoci je Slovensko krajina, kde sa nestihla až natoľko rozvinúť spaľovacia infraštruktúra ako v západných krajinách (veľké zastúpenie spaľovania sa už dnešnej dobe javí ako problém, keďže nadmerné kapacity spaľovacích zariadení potláčajú recykláciu a znemožňujú naplniť klimatické ciele, takže časť spaľovacích zariadení sa bude zatvárať) , tiež už došlo k viacerým haváriám, ktoré mali aj vplyv na odpor obyvateľov voči výstavbe či rozširovaniu spaľovacích zariadení.
- jún 2004
K zrejme najznámejšej havárii spaľovne na Slovensku došlo v Košiciach. Jednalo sa o tridsaťhodinový požiar v spaľovne komunálnych odpadov. Horel zásobník na komunálny odpad s objemom približne 6600 kubických metrov. [Zdroj: 1] - november 2004
Došlo k požiaru v spaľovni v areáli bývalých považských strojární. [Zdroj: Rozbor požiarovosti v Trenčianskom kraji za rok 2004 (www.minv.sk)] - január 2005
V spaľovni komunálnych odpadov v Bratislave horelo v zásobníku niekoľko desiatok ton odpadu, ohrozené boli aj technologické zariadenia spaľovne. [Zdroj: 1] - júl 2006
V košickej spaľovni odpadov sa vznietil vyseparovaný materiál, znehodnotených bolo približne 1000 ton materiálov. [Zdroje: 1, 2] - jún 2007
V košickej spaľovni odpadov sa vznietil uložený odpad. [Zdroj: 1] - október 2008
K veľkému požiaru došlo v sklade nebezpečných odpadov v spaľovni firmy Fecupral. V sklade bolo uložených vyše 30 ton vojenských chemických látok a ďalší chemický materiál. V nemocnici ošetrili spolu 71 ľudí. [Zdroje: 1, 2, 3] - júl 2012
V košickej spaľovni odpadov horel odpad. [Zdroj: 1] - február 2015
V košickej spaľovni odpadov došlo k požiaru turbogenerátora, ktorý zničil aj časť výrobnej haly v spaľovni. Vznikla škoda vo výške milióna EUR. [Zdroj: 1] - september 2015
V košickej spaľovni odpadov došlo na vonkajšej ploche, kde je uložený odpad pre dotriedenie, k požiaru „väčšieho charakteru“. [Zdroj: 1] - máj 2016
V prevádzke depolymerizácie plastov firmy Plastic Waste Recycling začal horieť jeden z lisov a čiastočne sa potom chytila aj hala. Požiar lisu spôsobila technická závada. Firma necelý rok po tom, v marci 2017, vyhlásila krach. [Zdroj: 1] - máj 2017
V areáli košickej spaľovne sa rozhorel požiar na ploche približne 2400 štvorcových metrov, kde bol uskladnený veľkoobjemový odpad. [Zdroje: 1, 2, 3, 4] - marec 2022
Požiar v spaľovni akumulátorov vo firme Fecupral s.r.o v Prešove. Požiarom bola zachvátená aj budova spaľovne. [Zdroj: 1]
Keďže je spaľovanie odpadov lukratívny biznis, prevádzkovatelia sa snažia prezentovať v čo najpozitívnejšom svetle a dá sa predpokladať, že sa snažia podobné incidenty zahladzovať. Nie sú nám známe štúdie, ktoré by skúmali dopad týchto havárií na zdravie obyvateľov či životné prostredie. Štúdie vykonané oponentmi rozvoja spaľovania, ako napríklad štúdie na obsah dioxínov vo vajíčkach z okolia spaľovní [Zdroje: 1, 2, 3] bývajú spochybňované. Môžeme sa tak len domnievať, aký je skutočný dopad havárií spaľovní.
Podklad tohto článku a zdroj údajov v mape: Arnika, doplnené Priateľmi Zeme - SPZ
